Nuž tak nejako to už asi pomaly aj bude. Potvrdzuje to nielen vlastná skúsenosť, ale aj údaje štatistikov. A, mimochodom, boj s cenami priznali aj samotné reťazce. A hoci sa dušujú, že inde znížili, matematika jednoducho nepustí. Tovaru je málo, doviezť je ho ťažšie, treba viac ľudí, viac mydla, rúšok, rukavíc…
Pandémia totiž zmenila prácu farmárov, výrobu potravín, ale aj samotný dovoz na každodenný boj. Veď úrodu na európske polia chodili zberať hlavne brigádnici z takzvaných tretích krajín. Čiže spoza hraníc únie. Kto ju pozberá teraz, nevedno.
Spoliehať sa na to, že si dopestujeme či dochováme doma – naše slovenské, sa tiež veľmi nedá. Na poliach nám rastie repka olejná na biopalivá, maštale sú prázdne.
Na aké-také zníženie cien zo začiatku roka pre rozšírenie nižšej DPH si dnes už takmer nik nespomenie. Veď vlastne ho zmazala inflácia už vo februári. Spoliehať sa nedá veľmi ani na prepad ekonomiky, ktorý vraj ceny v tomto roku spomalí, a to k ideálnym dvom percentám. S ekonomikou totiž padnú aj platy. Takže aj keby ceny nerástli, peňazí bude menej. Tak že by sme predsa len už troška tie hranice otvorili?