Bývalý premiér si je vedomý, že najmä vďaka nemu sa Smeru vo voľbách podarilo uhrať relatívne slušný výsledok, a preto sa chce uchádzať o post predsedu. Má pravdu v tom, že demokratická strana musí byť schopná prežiť aj výmenu predsedu. Lenže slovenské strany, ktoré sú zväčša budované na silnom predsedovi, stoja a padajú práve na jeho osobe. Tak to bolo v prípade Mečiara aj Dzurindu, ktorým sa podarilo vybudovať silný subjekt, no spolu s nimi skončili aj ich partaje.
Výmena na predsedníckej stoličke tak bude akýmsi demokratickým testom Smeru. Či pôjde v šľapajach HZDS a SDKÚ, alebo dokáže prejsť personálnymi zmenami a ďalej normálne fungovať.
Predsednícky štafetový kolík sa v slovenskej politike zatiaľ bez ujmy podarilo odovzdať iba v KDH, keď v roku 2000 Jána Čarnogurského nahradil Ján Hrušovský a hnutie to nijako neoslabilo. Smer je však oproti KDH predsa len trochu ťažšia váhová kategória…
Výmena na predsedníckej stoličke bude akýmsi demokratickým testom Smeru. Či pôjde v šľapajach HZDS a SDKÚ, alebo dokáže prejsť personálnymi zmenami a ďalej normálne fungovať. Ak by sa to sociálnym demokratom podarilo, bol by to absolútny precedens.
Ak by sa to sociálnym demokratom podarilo, bol by to absolútny precedens medzi „veľkými“. Už teraz má Smer a Robert Fico na svojom konte viacero primátov. Viesť stranu 20 rokov, udržať ju pokope, 4-krát vyhrať voľby a 3-krát zostavovať vládu – niečo také sa nepodarilo doteraz nikomu.
Zároveň je zrejmé, že Fico už nadsluhuje. Po 20 rokoch musí byť vyhorený každý – aj ten najlepší politik na svete. Hoci napríklad Helmut Kohl šéfoval CDU neskutočných 25 rokov a 16 rokov bol spolkovým kancelárom, ide skôr o výnimku potvrdzujúcu pravidlo.
Lenže povedať, že Ficove dni sú definitívne zrátané, by bolo predčasné. Fico natoľko stelesňuje Smer, že pre časť voličov je táto strana bez neho nepredstaviteľná. Mnohí, najmä starší voliči, dali hlas Smeru zo zotrvačnosti, pretože jednoducho nič lepšie sa im nenúkalo. Aj preto sa Fico na predvolebných mítingoch ukazoval len „medzi svojimi“.
Vzhľadom na to, že tento elektorát sa bude časom zmenšovať a dôležité bude oslovovať mladšiu generáciu, by ideálnym riešením pre Smer bol dvojzáprah Pellegrini – Fico. Otázne je, či by to ustálo jeho ego a či by prijal funkciu podpredsedu. Vo voľbách síce dokázal takticky ustúpiť na druhú pozíciu, lenže vycúvať a pomaličky predať moc si vyžaduje rozvahu štátnika. Je ním Fico?
V opačnom prípade však Smeru hrozí štiepenie. Ako to naznačil Pellegrini, ak by neuspel, založil by si vlastnú stranu. Životnosť takéhoto subjektu by však bola veľmi otázna.
Osud SDĽ by preňho mal byť dostatočným varovaním. V roku 1994, keď ju opustil Ján Ľupták, so sebou stiahol robotnícky elektorát. Vo voľbách v roku 2002 sa progresívne krídlo – Weiss, Ftáčnik, Schmögnerová – javilo ako lepšia voľba, no napokon absolútne pohoreli. Poučenie je zrejmé: strana potrebuje vždy aj tých, ktorí dokážu loviť aj v populistickejších vodách.
Matovič je toho najlepších dôkazom.