Čo bude, keď vírus nezmizne?

Dokedy ešte to bude trvať? Odpoveď nepozná nikto. A práve tá neistota je na súčasnej epidémii najhoršia.

01.05.2020 18:30
debata (96)

Babky, dedovia, ich deti a vnúčatá – ak sú zodpovední – netušia, kedy sa znova uvidia a budú sa môcť objať. Lenže človek je tvor spoločenský, kontakt s rodinou, priateľmi či kolegami potrebuje. Rovnako zamestnanci, podnikatelia, živnostníci, firmy – všetci majú strach, či im ostane práca a uživí ich. Stres rastie, nervozita sa stupňuje. Je čoraz ťažšie nezblázniť sa. Vo vybičovanej dobe je rizikom aj silnejúca nenávisť a nárast násilia.

Na Slovensku to však nie je také zlé. Práve naopak. Patríme medzi štáty s dobrými výsledkami v boji s nebezpečnou nákazou. Úspech sa dostavil vďaka rýchlemu zavedeniu ráznych reštrikcií a tiež pochopeniu a disciplinovanosti obyvateľov.

Napokon, inú možnosť sme ani nemali. Oslabené zdravotníctvo by situáciu podobnú tej v severnom Taliansku nepochybne nezvládlo. Krajina získala čas, aby sa pripravili jej obyvatelia, ale najmä nemocnice, lekári, záchranári… Tiež ochranné pomôcky, dezinfekcia, lôžka, pľúcne ventilátory a ďalšia technika.

Dodnes však, žiaľ, nevieme, napríklad na rozdiel od Rakúska, či už sme pripravení dostatočne. Azda aj tam je pes zakopaný, prečo kompetentní váhajú s rýchlejším postupom pri uvoľňovaní krízových opatrení.

Nik nechce, aby si vystresovaní a protichodnými vyhláseniami zmätení obyvatelia krízové opatrenia začali uvoľňovať sami. To by bol ten najhorší scenár.

Ľudia sa však právom pýtajú: Ak máme také výborné výsledky, že ich premiér nikdy nezabudne pripomenúť na svojich brífingoch, prečo sa iné krajiny otvárajú rýchlejšie? V čom sme horší, povedzme, ako už spomínané Rakúsko, Česko či Poľsko?

Igor Matovič pri otázke otvárania ekonomiky tvrdí, že ho zaujíma len názor epidemiológov, hygienikov a zdravotníkov. „Každý ostatný môže mať názor, ale ten nie je dôležitý,“ uviedol pre TASR, a to dokonca na margo návrhov vicepremiéra pre ekonomiku a ministra hospodárstva Richarda Sulíka, aby sa obchody pri veľmi dobrom vývoji pandémie otvárali rýchlejšie, ako sa plánovalo.

Iste, situácia je krehká, treba postupovať opatrne a zodpovedne. Toto nik nepopiera. Na druhej strane, azda by už bolo načase, a vývoj ochorenia u nás to umožňuje, keby sa zodpovední pozreli na vec inými očami.

Už to nie je iba o tom, ako čeliť vírusu, ba ani o záchrane ekonomiky. Akosi málo sa hovorí o samotných ľuďoch a čo prežívajú. A tiež o tom, že aj s týmto vírusom sa napokon budeme musieť naučiť žiť.

Dokážeme to však jedine spoločne. Ak si budeme pomáhať navzájom, podporovať sa. Preto je dôležité, aby všetky kroky kompetentných boli premyslené, zrozumiteľné a presvedčivé, tiež dobre a citlivo vysvetlené. Pomoc ľuďom musí byť rýchla, účinná, transparentná a najmä dostupná.

Nejasný výklad, urážky, ba dokonca tlak na ľudskú dôstojnosť a práva totiž vedú k odporu alebo k rezignácii. Únava a bezmocnosť rodia zlobu a chaos.

Nik predsa nechce, aby si vystresovaní a protichodnými vyhláseniami zmätení obyvatelia krízové opatrenia začali uvoľňovať sami. To by bol ten najhorší scenár.

Spomínate si na záver filmu Poslušně hlásím? Z trosiek po delostreleckej paľbe sa vyhrabe vojak Švejk a zakričí: „Co blázníte, vždyť jsou tady lidi!“

© Autorské práva vyhradené

96 debata chyba
Viac na túto tému: #Igor Matovič #koronavírus