Matovič vypúšťa pokusné balóniky, fotí šuplík expremiéra, zverejňuje rôzne infantilnosti, čím si nepochybne získava priazeň publika. Pokiaľ však ide o samotnú politiku, nikomu nevenuje toľko pozornosti ako Richardovi Sulíkovi a SaS. Prosí, vyzýva, hrozí, posiela tajomné odkazy. Prestrelky medzi nimi sú takmer na dennom programe.
Je nepochybne dosť zvláštne, keď premiér „bojuje“ viac s koaličným partnerom ako s opozíciou. Môže to jednak naznačovať, že opozícia je dosť bezzubá (počul napríklad niekto za posledné týždne o kotlebovcoch?) alebo je to len potvrdením platnosti starej Mečiarovej triády: nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner.
Je nepochybne dosť zvláštne, keď premiér „bojuje“ viac s koaličným partnerom ako s opozíciou. Môže to jednak naznačovať, že opozícia je dosť bezzubá alebo je to len potvrdením platnosti starej Mečiarovej triády: nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner.
Ak by k verejným hádkam medzi premiérom a vicepremiérom dochádzalo ku koncu ich vládnutia, dalo by sa to pochopiť, pretože je prirodzené, že po niekoľkých rokoch spolužitia dochádza k názorovým rozdielom, svoje robí aj „ponorková choroba“ a v neposlednom rade ku koncu mandátu každý prispôsobuje svoju politiku tomu, aby v nadchádzajúcich voľbách uspel čo najlepšie. Keď sa však premiér verejne „ostreľuje“ s koaličným partnerom, sotva uschol atrament na podpise koaličnej zmluvy, tak to v očiach verejnosti oslabuje dôveryhodnosť celej vlády a vyvoláva otázky.
Prečo to vlastne Matovič robí a čo tým sleduje? Okrem urazenej samoľúbosti môže svoju úlohu zohrávať aj to, že Richard Sulík je akýmsi zlým svedomím Igora Matoviča. Pripomienkou, že hoci on Sulíkove návrhy stále odmieta, napokon takmer vždy príde na jeho slová a táto „hra“ sa stále opakuje. Pre človeka, ktorý pred verejnosťou vystupuje ako „záchranca národa“ pred pandémiou a ktorý si z rozhodnutí konzília vytvoril fetiš, to musí byť nesmierne ponižujúce. Poznanie, že on chce predsa len dobre, no Sulík má pravdu, ho zakaždým „naštartuje“ a výsledkom sú spomínané facebookové tirády.
V pondelok to však trochu prehnal. V rádiu Expres povedal: „Keď sa SaS nebude páčiť, tak kedykoľvek môžu z koalície odísť.“ Matovičovi to možno nedochádza, ale takýmito vyhláseniami oslabuje sám seba. Samozrejme, bez 13 mandátov SaS by sa dočasne dokázal zaobísť, pretože má pohodlný väčšinový „vankúš“, no ak by vo vláde stratil azda najspoľahlivejšieho partnera (hoci momentálne sa mu takým javí B. Kollár), tak by sa mu časom mohla celá koalícia začať rúcať ako domček z karát.
Po tom, čo sa Andrej Kiska utiahol do domácej karantény, strana Za ľudí prakticky skončila, o čom svedčí aj posledný prieskum, v ktorom získala iba tri percentá. A tých 12 poslancov poľahky môže zmeniť svoj dres, keďže ich už len máločo spája. A vzhľadom na to, ako fungovala Sme rodina v parlamente uplynulé štyri roky, sa nemôže spoliehať ani na to, že udrží pokope celý poslanecký klub. Matovič by mal preto vo vlastnom záujme vážiť slová.