Najprv sa ukázalo, že od štátu nič nedostanú drobní živnostníci, čo zarobia mesačne okolo päť stoviek. Neplatili si totiž, tak ako im zákon dovoľuje, sociálne odvody. Milan Krajniak sa teda poponáhľal a nejaké to euro pre nich našiel.
Potom nastali zvady, či sa peniaze od štátu rátajú do príjmu, alebo nerátajú. Rozhádané ministerstvo práce nakoniec opustilo aj známe meno. Odštartovanie žiadostí aj tak meškalo nejaký ten týždeň. Potom sa to rozbehlo. A tu sa len začali problémy.
Každý, kto sa už prehryzie podmienkami a zistí, do ktorej kategórie patrí, dokonca je taký úspešný, že sám či s pomocou účtovníka (mimochodom, to radí aj samotné ministerstvo práce) zašle žiadosť, dostane potrvdzovací e-mail. A to obratom.
V úradníckom e-maile stojí, že ak bude spĺňať podmienky, do týždňa dostane dohodu na podpis. Človek sa zaraduje, aké to je rýchle napriek tomu, že si pri vypĺňaní zanadával. No a potom… prejde týždeň, dva či tri a nikde nič. O peniazoch ani nehovoriac.
Úradníci vraj denne vybavia 2 500 žiadostí a odošlú dva milióny eur. No čakajúcich sú desaťtisíce. Ministerstvo práce tvrdí, že zrýchlenie má prísť už tento mesiac. Pomoc sa údajne zautomatizuje, no veľmi sa na to spoliehať nedá.
Koniec pandémie ešte premiér nevyhlásil a tak ľudí, čo žiadosti posielajú, a veru ešte aj budú, lebo prepad ekonomiky sa len začína, ubúdať nebude.