Iste by sa tomu potešil aj jeho „šéf“, za ktorého považuje, ako sme sa dozvedeli z „fejsbíčka“ Igora Matoviča, svätorečeného Jána Pavla II., ktorý si má pri svojej storočnici podľa nášho premiéra „užívať nebíčka“. Na tripartite sa však nehovorilo o duchovných, ale o sakramentsky materiálnych veciach.
Napríklad, že by nemalo dôjsť k zvyšovaniu minimálnej mzdy na základe dosiaľ platných zákonov, no k jej zmrazeniu, či ešte lepšie – k zníženiu. Od lídra OĽaNO sme sa tiež dozvedeli, že predstavy vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí), aby sa stravné lístky používali iba v reštauráciách, sú jej osobným úletom. On si praje, aby odišli do histórie, lebo zamestnanci by vraj určite preferovali v peňaženkách iné lístky – euričká.
Na diskusiu sa ponúka i ďalšia téma: trináste dôchodky. Aj tu by sa chcel premiér radšej vznášať ako duch boží nad vodami. Nech sociálni partneri, teda odbory a zamestnávateľské zväzy, nájdu spoločnú reč. Samozrejme, že nenájdu. A potom duch zostúpi na zem a rozhodne. Ako?
Nie je to isté. V deň rokovania tripartity podpísal šéf parlamentu a hnutia Sme rodina s predsedami Jednoty dôchodcov na Slovensku a Združenia kresťanských seniorov Memorandum o porozumení. Boris Kollár vzápätí vyhlásil: „Ja budem robiť všetko pre to, aby sociálne istoty zostali, a teraz bojujem o trináste dôchodky.“
Aj minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) na rozdiel od Remišovej a ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) zdôraznil, že štát trináste dôchodky na konci tohto roka vyplatí a on peniaze na to už našiel. Takže, dôchodcovia, držte mu palce. Bez ohľadu na to, akí nežičliví duchovia nad nami lietajú.