Teraz sa ponúka príležitosť na výsostne vlastnú hrdosť. Bez toho, aby sme sa „iba" tešili z úspechu niekoho, kto si obrovskú výhru zaslúžil jedine svojou drinou. Obyvatelia Slovenska totiž zvládli veľmi ťažký zápas proti koronavírusu. A v nevyhnutnom úsilí poctivo pokračujú, pretože siréna víťazného duelu s nákazou ešte nezaznela.
Možno to vyznie zveličene, ale ľudia malej krajiny sa zachovali ako veľkí hrdinovia. Poslúchli bývalú aj novú vládu. Ani niekdajšia, ani súčasná by neuspela proti smrtiacej pliage, keby občania vzali príkazy na ľahkú váhu, keby boli ľahostajní.
Zmierili sme sa načas so zákazmi, s obmedzeniami, s disciplínou. Bez hystérie. Bez paniky. Rešpektovali sme domácu karanténu. Všade sme nosili rúško a nereptali sme, že je to, ako keď psy musia mať náhubok. Chápali sme pred obchodom, aj pred bankou či poštou, že si treba počkať v dlhšom rade vonku. Mimochodom, rúška – osvojili si ich všetci, od boháčov až po bezdomovcov.
Rúška si osvojili všetci, od boháčov až po bezdomovcov.
Ešte sme si zvykli aj na dezinfekciu rúk pri vstupe do predajní a do pobočiek ako na raňajšiu hygienu, keď si umývame tvár a čistíme zuby. Robili sme veľa dôležitých vecí. Na rozdiel od najbohatších štátov, mocností s prívlastkom svetové i regionálne.
Veď zvlášť preto sa vôbec nehanbime hovoriť o nás ako o veľkých hrdinoch malého Slovenska. Napriek tomu, že to môže zaváňať pátosom. Nezapácha však, lebo v prepočte mŕtvych s ochorením COVID-19 na počet obyvateľov sme na tom najlepšie v celej EÚ.
A nepodľahli sme šialenstvu. Ani počas komunizmu sa ľudia na Slovensku nepobili o toaletný papier ako nedávno viackrát napríklad v Nemecku. Nezažili sme vražedné šialenstvo ako napríklad v USA, kde zákazník zastrelil esbéeskára, ktorý naliehal, aby vkročil do obchodu s rúškom.
Mocné a bohaté krajiny, ktoré majú či už obrovské zdroje, alebo vedia ľahko vyhrať konvenčnú vojnu, podcenili vojnu proti koronavírusu. Ich obyvatelia zomierali, a niekde ešte neprestali, ako na frontovej línii. Najprv v Taliansku, potom v Španielsku a vo Francúzsku, zrazu aj v Británii, Rusku, USA. I v Brazílii, v najľudnatejšom štáte Južnej Ameriky, aj v Iráne, v kľúčovej mocnosti v regióne Perzského zálivu. Všade tam obrovské počty obetí…
Keď je reč o veľkom počte mŕtvych a o trestuhodnom podcenení hrozby, treba spomenúť aj katastrofálne nezodpovedný prístup lídrov viacerých superveľmocí. Britský premiér Boris Johnson zjavne pochopil, o čo ide, až keď infikovaný bol jednou nohou v hrobe; našťastie sa zotavil.
Prezident USA Donald Trump vravel, ako by to smiešne vyzeralo, keby s rúškom vítal zahraničných lídrov, a neskôr sa „blysol" úvahou o vstrekovaní dezinfekcie do ľudského organizmu.
Štátnici na Slovensku urobili aj chyby, ale na porovnanie to boli „chybičky krásy". V dejinách sveta sa nijaký víťaz vojny chybám nevyhol. Rozhodujúci je však vždy výsledok. A preto buďme pyšní – sami na seba.