Tak ako chorvátsky, aj slovenský prípad by bol v európskych pomeroch skutočne ojedinelý. No kým Dražen Jelenič sa pred týždňom pod tlakom vlády zo svojho úradu porúčal, Danielovi Lipšicovi má vládna koalícia do šiestej najvyššej ústavnej funkcie vydláždiť cestu pomocou horúcou ihlou ušitej novely zákona o spôsobe voľby šéfa prokuratúry.
V súvislosti s týmto legislatívnym návrhom našli po dlhých rokoch takmer rovnakú reč rozličné odborné inštitúcie, združenia, právni experti, dokonca i dnes už opozičný Smer. Unisono kritizujú, že ho nepredkladá vláda, ale skupina koaličných poslancov. Má naponáhlo, lebo súčasnému generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi sa napĺňa sedemročný mandát.
To by nemal byť až taký problém, lebo na tomto poste zostáva až do zvolenia svojho nástupcu. Zarážajúcejšie je však, že takýmto postupom chce vláda obísť možnosť, aby návrh pripomienkovali príslušné rezortné organizácie, odborná i laická verejnosť. Bola to práve bývalá opozícia, dnes vládnuca koalícia, ktorá mala ťažké srdce na Smer za to, že v snahe vyhnúť sa širšej diskusii posúval do parlamentu viaceré projekty zákonov prostredníctvom svojho klubu poslancov.
O bytí či nebytí osobnosti na vrchole pyramídy slovenskej prokuratúry by mali rozhodovať zase politici. A to je nebezpečný krok späť o niekoľko desaťročí.
Kritici sa zhodujú na tom, že kandidátov bude navrhovať širší okruh subjektov ako dosiaľ a že by mali prejsť „grilovaním“, ako to už poznáme z voľby sudcov Ústavného súdu. Ich postoje sa líšia v tom, či má o nich Národná rada hlasovať verejne. Možno by novozvolený predstaviteľ prokurátorov nemal vedieť, kto zaňho stisol gombík a kto nie, lebo sa to môže odraziť pri jeho rozhodovaní v prípadných budúcich kauzách.
Za kľúčový nedostatok návrhu zákona sa však považuje zásada, že by sa o túto funkciu mohol uchádzať človek minimálne s 15-ročnou právnickou praxou, teda nielen prokurátor, ale hoci aj advokát. Proti tomu sa nepriamo vyslovila i prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá je presvedčená, že vnútri prokuratúry pracuje viacero odborne i osobnostne schopných ľudí…
Novela sa začala prezývať „lex Lipšic“, teda zákon stavaný účelovo na bývalého viacnásobného ministra, pretože líder hnutia Sme rodina Boris Kollár opakovane advokáta v podmienke s dlhodobou politickou minulosťou označil za „kvalitného kandidáta“ a podľa predsedu OĽaNO Igora Matoviča by bol výborný generálny prokurátor. Lipšicovo meno medzi koaličnými nominantmi uviedol aj šéf SaS Richard Sulík a podpredsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.
Podľa predloženej novely by parlament mohol nepohodlného generálneho prokurátora odvolať v podstate hocikedy. Stačí keď sa uznesie, že nevykonáva svoje úlohy „riadne, čestne, nezávisle a nestranne“. Tento paragraf je naozaj vágny a gumový. O bytí či nebytí osobnosti na vrchole pyramídy tejto monokratickej inštitúcie by teda mali zase rozhodovať politici. A to je nebezpečný krok späť o niekoľko desaťročí.