Ak ešte niekto veril, že v Smere dôjde k civilizovanému „prepriahaniu“, po včerajšku stratil posledné ilúzie. Stalo sa totiž niečo, čo bolo doteraz nemysliteľné. Peter Pellegrini otvorene vyzval predsedu strany Roberta Fica, aby odišiel z čela Smeru, čím vykopal vojnovú sekeru.
„Pán predseda má dnes poslednú možnosť, aby sa vyhol osudu Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu. Ak chce pán predseda Fico pomôcť Smeru a sociálnej demokracii na Slovensku, dozrel čas na odchod z čela strany,“ vyhlásil podpredseda Smeru.
Je zrejmé, že Fico nikam neodíde, pretože len krátko predtým povedal: „Veď ja už nemám kam ísť, Smer je moje dieťa.“ Črtá sa teda prvý otvorený konflikt v strane, ktorá doteraz navonok pôsobila ako monolit. Vieme, že vplyvom poveternostných podmienok dochádza k zvetrávaniu aj tých najtvrdších hornín a ich následnej erózii. A klíma v spoločnosti sa za posledné dva roky zásadne zmenila, len Fico to akosi odmieta zobrať na vedomie.
Ako sa ukázalo minulý týždeň, silné vetry vejú najmä z Banskobystrického kraja, kde všetci šestnásti župní poslanci Smeru vyhlásili, že ak sa novým predsedom nestane Peter Pellegrini, tak zo strany odídu. Samozrejme, odchod niekoľkých poslancov nemôže otriasť takým kolosom, ako je Smer. Lenže Pellegrini určite nelení a spolu so Sakovou, s Rašim a so Žigom, ktorí stáli na tlačovke po jeho boku, sa pokúsi presvedčiť straníkov aj v iných regiónoch, aby ho podporili.
Peter Pellegrini otvorene vyzval predsedu strany Roberta Fica, aby odišiel z čela Smeru, čím vykopal vojnovú sekeru. Je zrejmé, že Fico nikam neodíde, pretože len krátko predtým povedal: „Veď ja už nemám kam ísť, Smer je moje dieťa.“ Črtá sa teda prvý otvorený konflikt v strane, ktorá doteraz navonok pôsobila ako monolit.
Je však nanajvýš otázne, či uspeje. Pellegrini má síce pravdu v tom, že ak má byť strana dôveryhodná, musia ju reprezentovať dôveryhodní lídri, no nie je isté, či si to uvedomujú aj všetci jej členovia.
V Smere prebiehali snemy vždy podľa vopred nalinajkovaného scenára, bez najmenších zádrhov a prekvapení. Diskutovalo sa na nich skôr formálne a výsledok bol vždy vopred jasný a nik nepochyboval, kto má byť zvolený za lídra. Budú ľudia, ktorí 20 rokov pokorne prijímali všetky rozhodnutia vedenia, azda teraz náchylní zmeniť svoj pasívny prístup a začnú skutočnú vnútrostranícku debatu?
Navyše časť z nich nie sú žiadni presvedčení sociálni demokrati a v Smere boli z čisto prospechárskych dôvodov. To si nepochybne uvedomuje aj Fico, ktorý parafrázujúc Kennedyho, straníkov vyzval, aby sa nepýtali, čo Smer urobí pre nich, ale čo oni môžu urobiť pre Smer. Je zrejmé, že, keď je strana v opozícii a nemá im „čo ponúknuť“, nie je taká atraktívna a zrejme dôjde k veľkému „triedeniu duší“.
Najpravdepodobnejší je preto scenár, že Fico svoju dominanciu potvrdí a Pellegrini bude nútený zo strany odísť. On sám si však veľmi nepomôže, no oslabí Smer natoľko, že na čele s večným predsedom Ficom sa vydá na pomalú cestu do zabudnutia.