Pán minister by rád pomohol firmám udržať ľudí, a tak zvažuje zmrazenie najmenších platov. Tie totiž majú na budúci rok vyskočiť o vyše 70 eur mesačne. Anketku, do ktorej sa zapojilo takmer 9-tisíc ľudí, už financi uzavreli. Tri štvrtiny boli proti zmrazeniu minimálnej mzdy.
Hlasovanie takmer na chlp kopíruje platové rozdelenie okolo priemernej mzdy. Viac ako 1 101 eur v hrubom mesačne (priemernú mzdu za minulý rok) zarába podľa platovej kalkulačky len niečo vyše štvrtiny ľudí. A necelé tri štvrtiny sú pod touto sumou. Medzi nimi aj tí, čo robia za minimálnu mzdu – teda 580 eur brutto.
Nakoľko anketa zaváži, je otázne, no ľudia v nej dali Hegerovi jasnú odpoveď. Nielen na to, čo si myslia o zmrazovaní najnižších platov, ale aj o tom, ako sú na tom so zárobkami.
Apropo regionálne rozdiely. Minimálna mzda v hlavnom meste nie je to isté ako v Gemeri. A tu sme pri druhom nápade okolo minimálnych platov. Ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi pre zmenu napadlo, že by sa zárobky mohli odstupňovať podľa jednotlivých oblastí. V Bratislave by napríklad kuchár v školskej jedálni dostával 600 eur a jeho kolegyňa v Rimavskej Sobote len 400.
Rovnica, že keď môžem človeku platiť menej, tak zamestnám viacerých, celkom nesedí. Veď to by znamenalo, že najviac nových pracovných miest vzniká na východe republiky.
Jasné, 400 eur na východe a západe republiky je iná suma. Stačí sa pozrieť na výšku nájmov, no nebolo by takto výsledkom iba ďalšie roztváranie nožníc nerovnosti v krajine? Okrem toho rovnica, že keď môžem človeku platiť menej, tak zamestnám viacerých, tiež celkom nesedí. Veď to by znamenalo, že najviac nových pracovných miest vzniká na východe.
Práve od minimálnej mzdy sa odvíja výška firmami toľko kritizovaných príplatkov za prácu v noci a cez víkendové dni. Takže summa summarum by ľudia mali menej. Aj keď vlastne, ktovie ako to s tými príplatkami za nedeľu bude, keďže v hre je stále zákaz nedeľného predaja. Pritom by si iste niekto celkom rád v tento deň prilepšil. A to, že možno to zamáva i s počtom potrebných ľudí v tej-ktorej predajni, zástancov zákazov netrápi.
Žiaľ, aj ak sa obchody zavrú, neznamená to, že všetci namiesto do nich nabehnú do prírody, sadnú si doma k slepačej a rezňom alebo navštívia niektorý zo svätostánkov. Nie, ekonomika tak nefunguje.
V nedeľu totiž nepracujú len predavačky, predavači a skladníci. Do práce chodia aj pekári a cukrárky, šoférky a vodiči autobusov, výpravcovia, sústružníci, čašníci, kuchári… Mimochodom, v ten deň sú v robote aj novinári. Keď sa to tak vezme, samotní obchodníci tvoria len niečo vyše dvoch percent z necelých dvoch pätín ľudí, ktorí pracujú posledný deň v týždni.
Možno sa pri tomto návrhu netreba pozerať na bohaté Rakúsko, ale skôr na susedné Maďarsko. Práve tu si nedeľný zákaz vyskúšali na jar 2015. Vydržal trinásť mesiacov! Tam si návrat otvorených obchodov vynútila opozícia i ľudia.
Vari by aj mnohým firmám u nás pomohol na udržanie si svojich zamestnancov viac návrat k predpandemickému stavu nedieľ ako zmrazenie minimálnych platov a príplatkov. Nejde totiž iba o teplé rožky.