O tom, že táto pieseň má nadčasový kontext svojím poukazovaním na spoločenské zlo, svedčí jej popularita v súčasnosti.
Je paradoxné, že Ivan Hoffman vedel presne zachytiť marazmus predchádzajúceho režimu vo svojich skladbách, no vo svojich novinárskych textoch sa dopúšťa pozoruhodných obratov, keď relativizuje udalosti ako ruská okupácia Krymu, ktorú medzinárodné spoločenstvo vrátane OSN a EÚ neuznáva. V rámci témy „nie je okupácia ako okupácia“ písal o tom, ako Vladimír Putin vypočul krymskú prosbu o bratskú pomoc. Na Kryme prebiehala mierumilovná okupácia, odporcovia okupácie a zástupcovia Krymských Tatárov by o tom vedeli rozprávať…
Vo svojom najnovšom príspevku sa Ivan Hoffman zameral na Európsku úniu, kde ak má únia prežiť, tak s bohorovnou jasnosťou navrhuje zrušenie Európskeho parlamentu, jedinej priamo občanmi volenej inštitúcie EÚ, kde sa spája vôľa občanov 27 členských krajín EÚ s politikou celej únie. Podľa Ivan Hoffmana to vyzerá, že poslanci, teda politici s nadnárodným alebo nenárodným mandátom, si uvedomili, že únia fakticky prestala existovať, hoci ju nik formálne nezrušil. Jediné, čo EÚ zaujíma, sú transfery peňazí.
Považujem tieto tvrdenia za dojmológiu, ktorú neospravedlní ani neznesiteľná ľahkosť názorov Ivana Hoffmana, ako to s Európskou úniou vyzerá v súvislosti s hľadaním riešení, ako pomôcť členským štátom EÚ a občanom zvládať následky pandémie koronavírusu.
Zhodou okolností si tento rok pripomíname 70. výročie Schumanovej Deklarácie, v ktorej francúzsky minister zahraničných vecí navrhol vytvorenie Európskeho spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), ktorého členovia by spoločne riadili produkciu týchto komodít. Prvé nepriamo volené ESUO vzniklo už v roku 1952. Prijatie Rímskych zmlúv v roku 1957 prinieslo vytvorenie Zhromaždenia európskych spoločenstiev a nie je náhoda, že Robert Schuman bol zvolený za predsedu Zhromaždenia, ktoré sa v roku 1962 premenovalo na Európsky parlament.
Nebudem tu teraz podrobne opisovať cestu postupného posilňovania právomocí Európskeho parlamentu, zastavím sa však v roku 1979, keď sa uskutočnili prvé priame voľby občanov slobodných a demokratických krajín Európskeho spoločenstva, ktorí si vybrali svojich zástupcov podľa ich politickej príslušnosti. U nás v tom čase vládla tuhá husákovská normalizácia, kde sme mohli o slobodných voľbách iba snívať. Spomeniem ešte jeden dátum, a tým je rok 2009, keď do platnosti vstúpila Lisabonská dohoda, ktorá výrazne zvýšila právomoci Európskeho parlamentu rozhodovať a spolurozhodovať o európskej legislatíve. Vtedy sme už boli päť rokov v Európskej únii, v civilizačnom priestore, čím sa splnili túžby veľkej väčšiny slovenských a českých občanov na námestiach v novembri 1989, ktorým spieval svoju ikonickú skladbu aj Ivan Hoffman.
Naplnením Schumanovej Deklarácie je silné a nadnárodné európske legislatívne a politické teleso, ktoré zosobňuje v európskej architektúre Európsky parlament a mandát jeho poslancov, zastupujúcich občanov v 27 členských krajinách. Európsky parlament, ktorého poslanci schvaľujú bezprecedentné návrhy Európskej komisie na oživenie ekonomiky a zmiernenie dosahu pandémie koronavírusu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predostrela práve na zasadnutí Európskeho parlamentu 25. mája plán dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027, ako aj plány hospodárskej obnovy po koronakríze so 750 miliardami eur.
Medzi urgentnými opatreniami, ktoré podnikajú proti koronavírusu európske inštitúcie, patrí financovanie výskumu 18 výskumných projektov, na ktorých pracuje 151 tímov v celej Európe s cieľom vytvoriť vakcínu proti koronavírusu, zlepšiť diagnostiku, pripravenosť, klinické riadenie a liečbu. EÚ vyhlásila medzinárodný tender, ktorý členským štátom umožňuje uskutočňovať spoločné nákupy zariadení a liekov. Okrem toho mobilizuje 3,8 miliardy eur na pomoc zdravotníckym systémom najviac zasiahnutých krajín. Vďaka mechanizmu civilnej ochrany EÚ sa vrátili domov desaťtisíce Európanov, ktorí boli uviaznutí po celom svete. V rámci zápasu s dezinformáciami na sociálnych sieťach sa stránke Európskej komisie nachádza prehľad najčastejších mýtov a poloprávd, ktoré sa vynorili spoločne s pandémiou.
Prečo o tom píšem? Spomínané opatrenia schvaľujú poslanci Európskeho parlamentu. Medzi ich mandáty patrí rozhodovanie o ďalšej integrácii a rozširovaní EÚ, od tém obnovovania hospodárstva v krajinách EÚ na základe Zelenej dohody pre Európu až po podporu funkčného Mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, ak by som mal vybrať iba dve témy.
Odpoveďou na pandémiu koronavírusu je posilnenie a zefektívnenie inštitúcií EÚ vrátane Európskeho parlamentu, a nie jeho zrušenie, čo by podľa Ivana Hoffmana pomohlo, pretože „je z neho viac zlej krvi ako osohu“. Chcelo by to viac pokory a možno aj odpovede na otázku, aká by bola cena za neexistenciu Európskej únie a Európskeho parlamentu a nečlenstva Slovenskej republiky v Európskej únii.