Amerika v plameňoch

Americkí astronauti sú opäť vo vesmíre a ulice miest v Spojených štátoch zachvátili opäť nepokoje. S dávkou cynizmu by sa dalo povedať, že všetko je po starom.

01.06.2020 19:00
debata (16)

George Floyd, ktorého minulý pondelok zabil policajt v Minneapolise, je totiž „len“ jednou z mnohých obetí policajnej brutality voči Afroameričanom. Hoci takéto masové protesty zažila Amerika naposledy v roku 2014, keď policajt vo Fergusone v štáte Missouri zastrelil Michaela Browna, neozbrojení Afroameričania až pričasto umierajú v rukách policajtov. Príčinou je hlboko zakorenený rasizmus v ich radoch.

Štatistiky hovoria jasnou rečou. Napriek tomu, že černosi tvoria iba 13 percent americkej populácie, pravdepodobnosť, že zomrú pri konfliktoch s políciou, je až dvaapolnásobne väčšia ako v prípade belochov. Podľa údajov, ktoré zverejnil denník Washington Post, od januára 2015 polícia v USA zabila celkovo 1 252 černochov! Byť „farebný“ znamená v krajine slobody veľký hendikep.

„Máme toho už dosť,“ povedal na margo násilnej smrti v Minneapolise fenomenálny basketbalista Michael Jordan, ktorý plnil v posledných týždňoch správy skôr v súvislosti s dokumentom, ktorý o ňom nakrútil Netflix. No keď sa už ozval aj tento apolitický športovec, znamená to, že pohár trpezlivosti pretiekol.

Štatistiky hovoria jasnou rečou. Napriek tomu, že černosi tvoria iba 13 percent americkej populácie, pravdepodobnosť, že zomrú pri konfliktoch s políciou, je až dvaapolnásobne väčšia ako v prípade belochov. Byť „farebný“ znamená v krajine slobody veľký hendikep.

Príčin frustrácie Afroameričanov je viacero. Okrem desaťročia pretrvávajúcej segregácie, rasového policajného násilia voči čiernym a celkovo nižším príjmom, sa ukazuje, že sú aj v oveľa väčšej miere zraniteľnejší, pokiaľ ide o COVID-19. To všetko spolu súvisí: ekonomické zaostávanie vedie k nerovnakému prístupu k zdravotnej starostlivosti, čo spôsobuje chronické zdravotné problémy a zvyšuje náchylnosť na pľúcne ochorenia.

V dôsledku nezvládnutej pandémie čelí Amerika po prvýkrát od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch masovej nezamestnanosti. Bez práce sa ocitlo zhruba 37 miliónov ľudí, čo je asi 16 percent Američanov. Aj nezamestnanosť postihuje v oveľa väčšej miere práve černochov (čo bol i prípad zabitého Floyda).

Ak prezident Donald Trump namiesto toho, aby sa pokúsil situáciu upokojiť, na twitteri napíše, že rabujúcich by mali strieľať, tak len zbytočne prilieva olej do ohňa. Možno takéto silácke reči imponujú jeho skalným voličom, ale inak sám sebe skôr škodí. Hoci donedávna mu dobrý vývoj hospodárstva hral do karát, koronavírus všetko zmenil.

Keďže v novembri budú občania USA voliť, pandémia, hospodársky prepad a rasové nepokoje môžu Trumpovi zlomiť väzy. Spojené štáty sú hlboko rozdelená krajina – 43 percent Američanov je s prezidentom spokojných a 54 ho odmieta. Joe Biden nie je žiadne „terno“, ale keď už i mnohí republikáni vyhlasujú, že budú radšej voliť jeho ako Trumpa, znamená to, že nad týmto kontroverzným politikom sa sťahujú mraky.

Tak ako Trump predstavoval zlom v americkej politike, po koronakríze a aktuálnych udalostiach možno čaká Ameriku ešte väčšia zmena.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #policajti #rasizmus #Michael Jordan #Donald Trump #afroameričan #George Floyd #Minneapolis #Michael Brown