Napríklad na jeseň minulého roku usporiadala MS „vedeckú“ konferenciu pri príležitosti 80. výročia nástupu Jozefa Tisa do prezidentského úradu. Rok predtým zasa udelila Cenu Daniela Rapanta „profesorovi“ Jozefovi Rydlovi, ktorý je známy svojou adoráciou vojnového Slovenského štátu. Podobných príkladov je neúrekom.
Namieste je preto otázka, prečo by sme tento spolok mali financovať z verejných zdrojov. Ak chce ministerka kultúry Natália Milanová znížiť dotácie štátu pre Maticu a presadiť zákon o sponzoringu, ktorý by jej umožnil získať podporu z iných zdrojov, tak jej treba zatlieskať. Je skutočne najvyšší čas, aby štát konečne prehodnotil svoj vzťah k tejto inštitúcii, a najmä spôsob jej financovania. Matica na svoju činnosť dostáva ročne zhruba 1,5 milióna eur (navyše vlastní tlačiareň Neografia). Čo by za takúto štedrú podporu dali napríklad vydavatelia pôvodnej literatúry, ktorí roky bojujú o prežitie! A koľko kvalitných prekladov by sa dalo podporiť z týchto prostriedkov!
Pritom MS sa stala priam symbolom nehospodárneho nakladania s peniazmi, čo následne riešili poslanecké prieskumy. Jeden sa chystá aj tento mesiac. A hoci ministerkin návrh má svoje ratio, narazí na odpor. Boris Kollár pri minulotýždňovej návšteve MS vehementne vyhlásil, že bude „brániť túto ustanovizeň“. Zdá sa, že rolu nových „národovcov“ po SNS prebrala Sme rodina so všetkou vážnosťou. Vzhľadom na to, ako kollárovci presadzujú svoje záujmy v koalícii, sa dá odhadnúť, kto bude v tejto veci ťahať za kratší koniec…
V každom prípade, ak Boris Kollár tak veľmi chce, môže MS podporiť z vlastných zdrojov.