Preto by legislatívna zmena v spôsobe jeho voľby mala prejsť najprv serióznou odbornou diskusiou a až na jej základe by sa mali predkladať do Národnej rady príslušné návrhy.
Vláda na to ide od konca. Poverila svojich piatich poslancov, aby sa chopili zákonnej iniciatívy bez predbežných debát. Zrejme aj preto, lebo ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá má do toho čo hovoriť, deklarovala odlišný názor.
Koaliční lídri konajú s klapkami na očiach i ušiach, nevidia a nepočujú, že nad tým krútia hlavami nielen prokurátori, ale aj aktivisti z organizácií právnikov, na ktorých sa ešte pred voľbami pri spochybňovaní vtedajšej vlády odvolávali, akademici i prezidentka.
Kritika z politizácie prokuratúry sa im vracia ako bumerang. Zrazu pochopili, že tlačili na pílu a už pripúšťajú „širokú odbornú verejnú diskusiu“ na pôde parlamentu. S drobným dodatkom: až po tom, ako projekt zákona prejde prvým čítaním. Vtedy vraj pripustia i nejaké menšie korekcie. Prečo by mal legislatívny proces stáť na nohách, keď môže na hlave, všakže?
Takmer všeobecná zhoda platí pri rozšírení okruhu navrhovateľov nominantov na tento post a na ich „grilovanie“ bez zavretých dverí. Verejná voľba je už sporná, ešte viac paragraf týkajúci sa odvolania šéfa prokurátorov, ktorý sa podľa svojvôle väčšiny poslancov dá naťahovať ako žuvačka.
A čo nápad, aby takú dôležitú celoštátnu inštitúciu mohol riadiť i ten, kto v prokuratúre nepracoval? Vzhľadom na to, koho Boris Kollár, Igor Matovič a Richard Sulík opakovane spomínajú ako jediného kandidáta z radu neprokurátorov, má označenie novely za „lex Lipšic“ svoje opodstatnenie.