Vnútorné nezhody v Smere pravdepodobne vyústia do štiepenia a na scéne sa tak čoskoro objaví nová Pellegriniho strana. Ak doteraz podpredseda Smeru váhal, tak prieskum Focusu, podľa ktorého by ešte neexistujúci subjekt získal 21 percent, mu „dal krídla“. Dá sa preto očakávať, že „Pelle“ so svojou družinou čoskoro opustí rodné hniezdo.
O hlasy liberálno-ľavicových voličov sa však bude uchádzať aj Progresívne Slovensko. Tým, že si PS na čelo strany zvolilo Irenu Bihariovú sa dá predpokladať posun PS viac doľava a k tzv. zeleným témam. Bihariovej „návratom ku koreňom“ nepochybne poteší skalných priaznivcov, otázne je, či táto bývalá ľudskoprávna aktivistka dokáže osloviť aj iných voličov. Tým, že sa PS ešte viac vyhraní, tak zúži svoje „bojové pole“, čo môže byť pre subjekt balansujúci na hrane zvoliteľnosti doslova osudné.
Je zrejmé, že voči čoraz konzervatívnejšej politike vlády, najmä v kultúrno-etických otázkach, sa progresívci, ale aj pellegriniovci budú snažiť vymedziť.
PS v minulosti ťažilo aj z toho, že z jeho radov vzišla prezidentka Zuzana Čaputová. Ak toto veľké plus nedokázali progresívci zužitkovať vo voľbách, tak je nanajvýš otázne, čím oslovia ľudí teraz. Vzhľadom na limitovaný počet mestských progresívne zmýšľajúcich voličov na Slovensku je ich ďalší osud veľmi neistý. Navyše, pre mimoparlamentnú stranu, ktorá sa len zriedka objaví v médiách, bude veľmi ťažké udržať pozornosť publika.
Na druhej strane, v prospech PS hrá do istej miery čas. Kým pred dvomi desaťročiami počet ľudí zmýšľajúcich progresívne a ekologicky sa rovnal štatistickej odchýlke, vzhľadom na meniacu sa spoločenskú klímu a z nej prameniace zmeny v hodnotových orientáciách nastupujúcej generácie tu vzniká dopyt po politike, akú reprezentuje PS. Ľuďom, ktorí už nie sú poznačení ani bývalým režimom, ani mečiarizmom, „stará politika“ skutočne nemá veľmi čo ponúknuť. Otázne je, či ich je dostatočne veľa na to, aby vyniesli PS až do parlamentu.
Smer, Pellegriniho stranu aj Progresívne Slovensko tak čaká boj o ľavicového voliča. Hoci prienik v elektoráte sociálnych demokratov a progresívcov bol doteraz takmer nulový, to sa môže po odchode bývalého premiéra zo Smeru zmeniť.
Hoci animozity medzi predstaviteľmi nového a starého Smeru sú a budú veľké, Matovičova politika môže byť tým tmelom, ktorý všetky subjekty zblíži.
Je totiž zrejmé, že voči čoraz konzervatívnejšej politike vlády, najmä v kultúrno-etických otázkach, sa progresívci, ale aj pellegriniovci budú snažiť vymedziť.
Za normálnych okolností by tieto tri subjekty boli priam „odsúdené“ na spoluprácu, no vzhľadom na odlišnú minulosť a ostré deliace čiary v politike je to momentálne nepredstaviteľné. Všetko sa však môže časom zmeniť, pretože keď to Matovič preženie (čo už v podstate robí), tak to vyvolá reakciu a kyvadlo sa opäť posunie doľava.