Vláda nám ponúka niekoľko vysvetlení, prečo sa odhodlala na tento krok. To najpochopiteľnejšie nám poskytol minister školstva Branislav Gröhling. Otvorenie vyšších ročníkov odôvodil tým, že školy ten týždeň môžu využiť na to, aby „odovzdali vysvedčenia, učebnice a ukončili školský rok".
To, či tieto formality nevyhnutne vyžadujú osobnú účasť žiakov v triede, je skôr na posúdení pedagógov. Keďže účasť nebude dobrovoľná, rozlúčkové akty budú musieť tak či tak prebiehať aj v alternatívnom režime.
Otvorenie škôl pre tínedžerov však určite prinesie aj pozitívum. Rodičom, ktorým stála prítomnosť ich dospievajúcich ratolestí už trochu „liezla na nervy“, istotne aspoň na chvíľu odľahne. Otvorenie môže potešiť aj deti samotné. Najmä však tie, ktorým chýbal triedny kolektív a laškovanie v ňom. Práve tie zrazu našli vo svojich radoch vplyvnú bojovníčku.
Matovič sa nám totiž zdôveril, že pri otváraní ostatných ročníkov bol „pod tlakom" svojej staršej dcéry. Počas konzília mu vraj písala esemesky: „Tatino, prosím ťa, pustite nás do školy." Svoj deklarovaný „konflikt záujmov" následne úspešne presadil na konzíliu epidemiológov, ktoré otvorenie ostatných ročníkov odobrilo.
Celé premiérovo odhalenie bolo pravdepodobne len nepodareným žartom a snahou vytvoriť dojem vzorného „tatina". No to, ako ho verejnosti naservíroval, opäť poukazuje na fakt, že Matovič rád porušuje konvencie.
Stavať sa totiž do pozície submisívneho premiéra, ktorý len opatrne „lobuje" vo svojom vlastnom poradnom orgáne, zodpovednému vládnutiu nesvedčí.