Ak spočiatku existovali pochybnosti, či prísne epidemiologické opatrenia majú zmysel, tak jasnú odpoveď dali samotné štatistiky nakazených na COVID-19. Z nich vyplýva, že krajiny, ktoré včas zaviedli povinné nosenie rúšok a obmedzili pohyb osôb, dopadli najlepšie. Naopak, tam, kde pristupovali k pandémii „liberálne“, sa nákaza rýchlo šírila. Odstrašujúcim príkladom, ako by to mohlo vyzerať aj u nás, keby sme žiadne opatrenia neprijali, je Veľká Británia. Spojenému kráľovstvu patrí po USA, Brazílii a Rusku nelichotivá štvrtá priečka v počte infikovaných.
A tak zatiaľ čo u nás pokračuje štát v uvoľňovaní opatrení, inde ich len postupne zavádzajú. No veľmi nedôsledne. Najmä Spojené kráľovstvo, kde sa koronavírusom nakazil aj samotný premiér Boris Johnson, sa zdá nepoučiteľné. Britská vláda síce od 15. júna v Anglicku presadila povinné nosenie rúšok v nemocniciach a v prostriedkoch hromadnej dopravy, odmietla však výzvy lekárov, aby táto povinnosť platila aj v obchodoch a ďalších verejných priestoroch.
Po tom, čo Londýn oznámil zavedenie povinnej 14-dňovej karantény po príchode zo zahraničia, sa vzápätí ozval šéf Ryanairu Michael O'Leary, že karanténa je neúčinná. Je pochopiteľné, že majiteľovi leteckej spoločnosti ide predovšetkým o peniaze, no ak ani 290-tisíc nakazených a 40-tisíc mŕtvych nie je dostatočný dôvod, aby sa Briti začali správať zodpovedne, je to smutná vizitka, ako k takýmto závažným veciam pristupujú tamojšie elity.
Aspoň akademici si zachovávajú zdravý rozum. Podľa štúdie vedcov z londýnskej Imperial College, tzv. lockdown, čiže prísne obmedzenie pohybu, zabránilo približne 3,1 milióna úmrtí v 11 európskych krajinách. Podľa druhej štúdie, uverejnenej v časopise Nature, lockdown v Číne, Južnej Kórei, Taliansku, Iráne, vo Francúzsku a v Spojených štátoch zabránil alebo oneskoril okolo 530 miliónov prípadov COVID-19.
Zostať doma sa ukázalo ako najúčinnejší liek proti „hnusobe“. Preto je dosť zarážajúce, že Slovensko, ktoré v uplynulých týždňoch prísne dbalo na dodržiavanie epidemiologických opatrení, zrazu prešlo do druhého extrému.
Keď niekto ľudí tri mesiace presviedča, že musia pre vlastné dobro ísť do karantény, a potom prestanú platiť akejkoľvek pravidlá, tak to nesvedčí veľmi o kompetentnosti vlády.
Slováci, ktorí sa doteraz vracali zo zahraničia, museli ísť do karantény. Tá nefungovala vždy ideálne (nehovoriac o spackanom zavedení tzv. smart karantény), no ľudia toto nariadenie rešpektovali.
Po novom povinnosť štátnej karantény pre drvivú väčšinu ľudí prichádzajúcich na Slovensko zanikla (s výnimkou Poľska a Ukrajiny). To znamená, že ak niekto priletí napríklad z Brazílie, ktorá je ohniskom nákazy, do Rakúska, tak si po prechode hraníc nemusí stiahnuť ani aplikáciu, ani ísť do štátnej karantény. „Prechádzame z pozície zákazov k zodpovednosti ľudí,“ vysvetlil premiér.
Keď niekto ľudí tri mesiace presviedča, že musia pre vlastné dobro ísť do karantény, a potom prestanú platiť akejkoľvek pravidlá, tak to nesvedčí veľmi o kompetentnosti vlády.