Písal sa rok 1999, keď z vládnej SDĽ vystúpil charizmatický poslanec a podpredseda strany Robert Fico. Motivovala ho najmä jeho rastúca podpora. Akademici sa však zhodujú, že za úspešným začiatkom Smeru nebola len jeho vysoká popularita. Tá takisto nemusí stačiť ani Pellegriniho novej strane.
Za vydareným štartom Smeru stáli najmä dve stratégie založené na správnej analýze voličského trhu. Tou prvou bol výstižný Ficov apel na sklamaných voličov vládnej SDĽ a SOP. To však išlo ruka v ruke s jasnou profiláciou Smeru ako alternatívy nielen voči vláde, ale aj voči opozičnému mečiarovskému táboru.
Pellegriniho zdôvodnenie odchodu vzďaľovaním sa svetov s predsedom strany, ktorá po viac ako desiatich rokoch lovenia v národno-konzervatívnom revíri skončila v opozícii, môže vyznieť skôr oportunisticky ako autenticky. O tom však rozhodnú voliči.
Dnešná politická klíma je v istých ohľadoch podobná tej pred 20 rokmi. Tak ako Mečiarova polarizácia spoločnosti vyústila do veľkej pravicovej koalície, súčasná široko rozkročená vláda Igora Matoviča vyťažila body najmä zo štiepiacej línie „hocikto, len nie Smer".
Do istej miery sa opakuje aj to, že v opozícii voči nej opäť stojí bývalá vládna strana, ktorej predsedá vyhasínajúca politická hviezda zaťažená svojou minulosťou.
Pellegrinimu sa zatiaľ darí vierohodne hrať rolu racionálneho kritika vládnych krokov. S vymedzovaním sa voči opozičnému Smeru to však bude mať komplikovanejšie. O úspešnom etablovaní novej strany tak rozhodne hlavne to, či dokáže delikátne vybalansovať svoj príbeh o vzťahu k materskej strane.
V tomto aspekte mal Fico priaznivejšie podmienky. S HZDS nemal nič spoločné a takisto nebol súčasťou úzkeho kruhu straníckych špičiek SDĽ. Kritika materskej strany, ktorá zanevrela na hlas svojich voličov v pravicovej vláde, tak znela uveriteľne.
Pellegriniho zdôvodnenie odchodu vzďaľovaním sa svetov s predsedom strany, ktorá po viac ako desiatich rokoch lovenia v národno-konzervatívnom revíri skončila v opozícii, môže vyznieť skôr oportunisticky ako autenticky. O tom však rozhodnú voliči
Isté je len to, že ho čaká neľahká úloha. Opakovanie mantry o modernej sociálnej demokracii, ktorá je pripravená na ekologické, technologické a sociálne výzvy modernej doby samo osebe nestačí. Časom sa mottá budú musieť pretaviť do konkrétnych návrhov politík, ktoré môžu stratiť svoju kapacitu širokého záberu.
Nehovoriac o tom, že útoky na novú konkurenciu budú iste intenzívne a z dvoch frontov naraz. Na jednom bude Pellegrini čeliť svojej minulosti so Smerom a spätosti s jeho praktikami. Na tom druhom zas menej sofistikovaným výčitkám nesúcim sa v duchu, že je „nevďačný slniečkar“.
Pellegrini si však určite uvedomuje, aká tŕnistá cesta ho čaká. Napriek tomu sa na ňu vybral. To vypovedá jedine o tom, že cesta zápasu o kreslo predsedu Smeru by bola ešte tŕnistejšia.