Intenzívne diskusie o súčasnosti a budúcnosti sociálnej demokracie prebiehali na Slovensku už od začiatku 90. rokov. Na volebných výsledkoch sa to však veľmi neprejavilo. Zatiaľ čo ľavičiari zanietene teoretizovali o prednostiach tretej cesty, prišiel Robert Fico, ktorý všetkým „vypálil rybník“.
O podobný kúsok sa pravdepodobne pokúsi aj Peter Pellegrini, ktorý na to ide osvedčenou metódou – prostredníctvom ľudí z regiónov. Známe tváre (napríklad primátor Kežmarku Ján Ferenčák), ktoré majú podporu na lokálnej úrovni, dokážu prilákať voličov. V prípade primátora Liptovského Mikuláša Jána Blcháča, ktorý má dosť pošramotenú povesť, je však otázne, či táto voľba bola najšťastnejšia.
Na rozdiel od Fica, ktorý Smer zakladal doslova na zelenej lúke, Pellegrini sa len ťažko bude môcť tváriť ako nováčik. Navyše, ak sú v jeho ansámbli takí ľudia ako Erik Tomáš, ktorý bol o. i. hovorcom Kaliňáka, tak to mohli do novej Pellestrany zavolať rovno Fica…
Tak ako sa kedysi „ruvali“ o hlas ľavicových voličov sociálni demokrati a komunisti, budú medzi sebou zápoliť aj ficovci a pellegriniovci. Podstatné však bude, aby sa nakoniec nesmial niekto tretí, kto zneužíva zlú sociálnu situáciu ľudí a vyvoláva nenávisť…
Raši, Žiga, Saková či Laššáková tiež nespadli z neba. Preto keď Pellegrini označil nový politický projekt módnym výrazom „startup“, u mnohých to muselo vyvolať úsmev. Ak sú pre startupy typické nízke počiatočné náklady a vyššie podnikateľské riziko, tak nový Pellegriniho projekt spĺňa len to druhé kritérium.
Napriek tomu, že žijeme v dobe sociálnych sietí, ktoré „stvorili“ aj Borisa Kollára, do novej strany bude musieť niekto napumpovať veľa peňazí. A ten niekto to nebude robiť pre Pellegriniho krásne oči…
Naopak, riziko, že Smer Ver. 02 neuspeje, je relatívne vysoké. Napriek tomu, že momentálne ho prieskumy favorizujú, do volieb je ešte ďaleko a mnohé sa môže zmeniť.
Predovšetkým Pellegrinimu chýba niekto taký, ako bol Ján Richter. Vďaka nemu prevzal Smer celú infraštruktúru SDĽ. Matovič síce dokázal vyhrať voľby aj bez existujúcich straníckych štruktúr, no on ich nepotreboval, lebo ľudí zaujal svojou „one man show“. Pellegrini nie je zabávač a predovšetkým „mieri na iný terč“, preto sa bude musieť oprieť aj o ľudí v regiónoch.
Keď Pellegrini hovorí, že jeho súperom nie je Robert Fico, ale súčasná koalícia, zavádza. Samozrejme, že na verejnosti si potrebuje vytvoriť jasný obraz nepriateľa – a tým je, prirodzene, konzervatívna pravica. Z minulosti však vieme, že najneľútostnejší boj vedú medzi sebou strany, ktoré majú k sebe ideologicky najbližšie, pretože bojujú o priazeň podobného voliča.
Tak ako sa kedysi „ruvali“ o hlas ľavicových voličov sociálni demokrati a komunisti, budú medzi sebou zápoliť aj ficovci a pellegriniovci. Podstatné však bude, aby sa nakoniec nesmial niekto tretí, kto zneužíva zlú sociálnu situáciu ľudí a vyvoláva nenávisť…