Pozvanie do Bieleho domu, kde jeho šéf Donald Trump chce pri rokovacom stole uzmieriť Belehrad a Prištinu, zrejme Thaçiho očarilo tak, že považuje Európsku úniu už za bezvýznamného sprostredkovateľa. Váhal totiž, či vôbec privíta Miroslava Lajčáka, nového splnomocnenca EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom, ktorý sa usiluje oživiť ich pol druha roka zamrznuté rokovania. Napokon sa s ním stretol, ale bolo to vlažné prijatie.
Za dobrotu na žobrotu. Únia vyčlenila pre Kosovo vyše 600 miliónov eur v rámci pomoci v období rokov 2014 až 2020. Oveľa viac peňazí ako USA, ktoré tejto krajine poslali dovedna desaťnásobne menšiu sumu od roku 2000 až doteraz. A keby niekedy v budúcnosti vznikla možnosť, že by EÚ otvorila prístupové rokovania s Kosovom, Thaçi by si mal uvedomiť, že sa o tom nebude rozhodovať vo Washingtone, no jedine v Bruseli, respektíve v členských štátoch únie.
Kosovský líder sa stihol posťažovať aj na to, že podľa neho Brusel vedie jalový vyjednávací proces o spore medzi Belehradom a Prištinou. O neochote Albáncov vyjsť aspoň trochu v ústrety Srbom v posledných mesiacoch, samozrejme, už pomlčal.
Naopak, posťažoval sa, že únii chýba jednotný postoj, lebo päť štátov vrátane Slovenska stále neuznáva nezávislosť Kosova. Tento fakt však nemá nič do činenia s hľadaním zmieru medzi Prištinou a Belehradom.
Thaçimu sa podarilo bezdôvodne ponížiť Lajčáka a teda aj EÚ, čím nič nedosiahol. Jediným výsledkom jeho správania je to, že sám sebe vystavil visačku bezočivca na čele Kosova.