Škrípe to najmä medzi Matovičom a Sulíkom, o ktorých sa pôvodne predpokladalo, že budú tvoriť jadro koalície. Koronakríza ukázala, že ich predstavy sú v mnohých otázkach diametrálne odlišné. Kým premiér sa sústredil len na opatrenie, ktoré mali zamedziť šíreniu pandémie, a ostatné akoby ho ani nezaujímalo, Sulík apeloval na to, že je nutné riešiť aj ekonomické dopady krízy. Kto mal väčší zmysel pre realitu, sa veľmi rýchlo ukázalo. Nezamestnanosť rastie a Slovensko čaká tento rok 10-percentný prepad hospodárstva…
Konflikt vygradoval začiatkom mája, keď Matovič adresoval Sulíkovi nezvyčajne tvrdé slová: „Správa sa, ako keby ani nebol náš koaličný partner. Osobne ma to zraňuje a berie mi to dve tretiny životnej energie, ktoré chcem venovať Slovensku. ”
Menej skúsený politik by to možno považoval za vyhlásenie vojny, a z vlády by sa naozaj porúčal. No je zrejmé, že Sulíkovi záleží na tom, aby mu opätovne neprischla nálepka „rozbíjača“ vlády, a preto si radšej zahryzol do jazyka.
Donekonečna však ustupovať nebude. Je zrejmé, že v zákulisí prebiehajú neustále malé či väčšie súboje. Napríklad v prípade nedeľného predaja si Sulík pravdepodobne dupol a Matovič sa na čas stiahol. Skutočný krst ohňom však toto „talianske manželstvo“ (ako ho nazval Matovič) ešte len čaká…
Kollár začína čoraz viac vystrkovať rožky a svojim kolegom dáva jednu lekciu z populizmu za druhou. Matovič však zjavne nechápe, že ak Kollára včas nezastaví, môže sa mu to stať osudné. Nebol by prvým ani posledným, komu niekto prerástol cez hlavu.
Azda najväčším prekvapením v koaličných vzťahoch je tak Matovičovo vyhlásenie, že jeho najbližším partnerom je Boris Kollár. Ten síce vo vzťahu k premiérovi spočiatku prejavoval svoju podriadenosť, čo Matovičovi nepochybne imponovalo, no Kollár začína čoraz viac vystrkovať rožky a svojim kolegom dáva jednu lekciu z populizmu za druhou.
Je evidentné, že na rozdiel od bývalého podpredsedu parlamentu Jána Ľuptáka, ktorý kedysi vyhlásil, že môže skákať len do výšky percent, ktoré získal vo voľbách, sa Kollár nemieni ničím obmedzovať a v poslednom čase si dovoľuje podstatne viac, ako je jeho reálny politický výtlak.
Keď sa „vlastným telom“ postavil za Maticu, tak bolo jasné, že sa snaží vykryť priestor po SNS. Bude ešte zaujímavé sledovať, ako sa vyvinie tento konflikt, keďže ministerka kultúry má zjavne úplne inú predstavu o financovaní Matice slovenskej.
Kollárov mocenský apetít sa prejavil aj pri nominácii Petry Krištúfkovej na post splnomocnenkyne pre podporu rodiny a sociálnu pomoc. Mnohých asi šokoval, keď navrhol zastaviť proces zonácie Národného parku Muránska planina. Po tom, čo sa „zamontoval“ do výsostne odbornej agendy ministra životného prostredia, čím zjavne prekročil svoju kompetenciu, by sa dalo čakať, že mu premiér „klepne po prstoch“. Nič sa však nestalo. Ako vieme, s jedlom rastie chuť.
Matovič však zjavne nechápe, že ak Kollára včas nezastaví, môže sa mu to stať osudné. Nebol by prvým ani posledným, komu niekto prerástol cez hlavu.