Matovičov odkaz verejnosti – Prosím vás, neobťažujte nás s nejakými taľafatkami, my máme vážnejšie úlohy, my bojujeme proti korupcii! – je manifestáciou politického oportunizmu par excellence.
Premiér dal všetkým lekciu s machiavelizmu – boj s korupciou môže byť ospravedlnením pre akéhokoľvek činy, pretože v skutočnosti najvyšším cieľom je udržať sa pri moci. Nuž áno, účel svätí prostriedky, len potom nech sa nehrá na pána spravodlivého.
Ak niekto za týmto nechutným divadielkom počul ozveny známeho: „Vyhraj voľby a môžeš všetko!“, tak má dobrý sluch. Matovič sa rýchlo učí a bez problémov si osvojil praktiky „starých majstrov“. Pavol Paška, autor spomínaných slov, by mal z neho nepochybne radosť.
Ak niekto za týmto nechutným divadielkom počul ozveny známeho: „Vyhraj voľby a môžeš všetko!“, tak má dobrý sluch. Matovič sa rýchlo učí a bez problémov si osvojil praktiky „starých majstrov“. Pavol Paška, autor spomínaných slov, by mal z neho nepochybne radosť.
Matovič na tlačovej konferencii predviedol známy odpútavací manéver. Namiesto toho, aby jasne odsúdil Kollárovo plagiátorstvo a vyzval ho, aby odstúpil, otočil úplne iným smerom. Povedal: „To, čo sa stalo, odkrýva pre mňa ten najpodstatnejší problém – úroveň vysokoškolského vzdelania.“
Neskutočné! Sme svedkami donebavolajúceho podvodu a premiér ide riešiť systémové zmeny! Pripomína to situáciou, keď znásilnenú ženu obvinia z toho, že nosila krátku sukňu a provokovala vinníka.
Niežeby niektoré „slovenské vyššie učňovské školy“, ktoré sa z nepochopiteľných dôvodov nazývajú univerzitami, nemali masla na hlave až-až. Nikdy nemali ani vzniknúť, pretože plnia jedinú funkciu – sú továrňami na diplomy pre tých, ktorí sa chcú „v lepšej spoločnosti“ popýšiť titulom.
Tu však ide o jasné zlyhanie jednotlivca, navyše zrušiť vysokú školu nemôže vláda, to má v kompetencii Akreditačná komisia. Dokonca ani tá nemôže len tak mirnix-dirnix rušiť celé školy, ale neudeliť akreditáciu jednotlivým pracoviskám alebo konkrétnym študijným odborom.
Matovičovo divadielko je perfídne. Nepochybne vie, že sa ocitol v partii s „krivákom“, ktorého z nekalých činov usvedčili hneď pri prvej príležitosti. No „neurobí nič, čo by ohrozilo stabilitu koalície“, radšej drží „hubu a krok“, lebo má „vyšší cieľ“ – očistiť Slovensko od korupcie. Lenže ako sa dá robiť očista s ľuďmi, ktorí sú sami zašpinení?
Vo vlastnom záujme by mal preto Borisa Kollára vyzvať, aby odstúpil. Ak sa tak nestane, toto bude len drobná predohra, po ktorej budú nasledovať ďalšie, oveľa vážnejšie „kusy“. Teraz si Matovič nabil iba nos, no potom si môže zlomiť väzy.
Čím skôr sa táto záležitosť vyrieši (nie zametie pod koberec!), tým skôr sa bude môcť vláda sústrediť na riešenie závažných problémov, ktoré trápia obyvateľov Slovenska.