Prvé dva spomínané kroky sa udiali rýchlo. Tretí, žiaľ, zďaleka nie. Spomínané primitívne zastrašovanie novinára odsúdili takmer výhradne iba žurnalisti. Pridali sa k nim len policajný prezident Milan Lučanský, minister vnútra Roman Mikulec a potom prezidentka Zuzana Čaputová. Tá sa vyjadrila nekompromisne a jasne: „Vyhrážanie sa novinárovi je absolútne neprípustné. Správa o tom, že investigatívny novinár Peter Sabo si našiel v schránke náboj, je preto veľmi znepokojujúca. My všetci máme dôvod na zvýšenú pozornosť. Novinár a redakcia Aktualít aj dôvod na zvýšenú ochranu. Umlčať pravdu v demokratickej spoločnosti nejde, to nám história, aj tá nedávna, ukázala niekoľkokrát.“
Ďalšie autority to nepovažujú za vážne? Žeby preto, lebo väčšinu času im zaberie sledovanie toho či hlava parlamentu ustojí pochybne nadobudnutý titul? Alebo je dôvodom iná zaslepenosť? Takmer všetci v koalícii, vrátane premiéra, majú hlavy alibisticky strčené v piesku a čakajú, kým búrka zvaná toxická diplomovka prehrmí. Opozícia sa zase zamestnáva sama sebou a delením. Nuž a bežných ľudí trápi, či budú mať prácu, na účty a či sa nevráti pandémia.
Nájsť náboj v schránke, obálke, na sedadle auta či stole, však nie je žart. Je to hrozivý odkaz. Nech ide o hocikoho. Nemusí to byť len novinár, sudca či vyšetrovateľ. Adresátom môžete byť aj vy. Preto treba spozornieť. Brať to smrteľne vážne. Po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice si mnohí mysleli, že nič podobné sa už nemôže opakovať. Vždy sa však medzi nami nájdu nebezpeční blázni, ktorí si myslia, že môžu všetko.