Viaceré štáty v posledných mesiacoch rušili rôzne voľby, ale postupne sa k hlasovaniu vracajú. Včera napríklad Poliaci v prvom kole vyberali hlavu štátu. Pôvodne mali hlasovať už 10. mája.
Je pochopiteľné, že volebné zmeny pre pandémiu vo viacerých krajinách viedli k veľkým diskusiám. Veď transparentné a spravodlivé hlasovanie o zložení miestnych zastupiteľstiev, parlamentu, či o tom, kto bude hlavou štátu, je určite najviditeľnejším znakom demokracie. No ukázalo sa, že COVID-19 dokáže tento proces narušiť, keďže ľudia jednoducho k volebným urnám ísť nemohli. Bolo by to totiž príliš veľké zdravotné riziko.
Koronakríza je preto dobrou príležitosťou zamyslieť sa nad inováciami, ktoré by mohli sprevádzať demokratické hlasovanie. Špeciálne Slovensko ako relatívne malá krajina s pomerne jednoduchými volebnými pravidlami si to priam žiada.
Pre mnohých z nás sa v posledných týždňoch stali pracovňami ich obývačky. Nie je dôvod, aby sa do „home office“ nepresunul aj volebný proces, ak to bude nevyhnutné. Hlasovanie cez internet skrýva najmä bezpečnostné riziká. Ale v prvom rade je v tejto veci potrebné začať niečo robiť, nielen nariekať, že nám voľby niekto hekne.
Nemalá časť politickej kampane už pomerne dlho funguje na sociálnych sieťach. Twitter pomohol do Bieleho domu Donaldovi Trumpovi, Facebook prispel k úspechu Igora Matoviča. On-line hlasovanie by bolo logickým pokračovaním tohto trendu. Zároveň by mohlo a malo byť spojené s nastavením prísnejších pravidiel pre správanie sa politikov a ich strán na internete. Stále totiž v mnohých prípadoch platí, že si v digitálnom priestore dovoľujú oveľa viac ako naživo. Sú však náš on-line svet a skutočný svet naozaj ešte oddelené?