Nik nečaká, že sa príjem nevzdelanej indickej kuchárky alebo šičky bude blížiť príjmu počítačového manažéra. Ale spoločenská hodnota ženy, ktorá možno práve toho manažéra porodila a vychovala, predsa nemôže byť, ani vo finančnom vyjadrení, desiatky tisíc ráz nižšia. To už nie je o peniazoch, ale o nastavení spoločnosti.
India, dnes najväčšia (hoci nie najusporiadanejšia) demokracia na svete, je známa dramatickou sociálnou nerovnosťou. Podľa Oxfamu 1% najbohatších Indov vlastní štyri razy väčší majetok ako 70 % obyvateľstva krajiny. A nožnice sa roztvárajú: vrstvička bohatých ďalej bohatne a chudobní chudobnejú. Populácia Indie sa prudko zvyšuje: už teraz tam žije asi 1,3 miliardy obyvateľov (za posledných 30 rokov pribudlo asi 600 miliónov) a India čoskoro predstihne Čínu. A že Indovia budú naďalej vo veľkom spaľovať fosílne palivá, je jasné tiež. Prežitie je pre chudáka dôležitejšie ako dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 – nech si o tom vyspelá Európa vrátane nás myslí, čo chce.
Nejde teraz o jeden štát alebo hoci kontinent – pretože Indiu možno bez preháňania označiť za kontinent. India však ekonomicky aj ekologicky patrí medzi určujúcich hráčov budúceho sveta. Jeden môj známy diplomat, ktorý si odslúžil roky v Dillí, mi raz povedal: „Hlavne nepodceňuj Indov; vyzerajú, že nenapočítajú do troch, ale dovidia až za roh.“ My síce vieme napočítať aj viac ako do 22 277, ale za roh nedovidíme.