Premiér Igor Matovič skritizoval zápas Dunajská Streda – Slovan, kde sa fanúšikovia „vykašľali“ na šachovnicové sedenie, a rýchlo odovzdal slovo hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi, Márii Štefkovičovej z odboru epidemiológie a prezidentovi Slovenskej spoločnosti infektológov Pavlovi Jarčuškovi. Na záver nezabudol dodať obligátne „nepokazme si to“ a skôr, než by mu mohli novinári začať klásť potenciálne nepríjemné otázky, pre povinnosti sa sťa gáfor vyparil. Pre mnohých najpodstatnejšia otázka však ostala zodpovedaná: hranice sa opätovne zatvárať nebudú. Povinnosť nosiť rúško ostáva v súčasnej podobe.
Po prvom šoku z pandémie koronavírusu a karanténnych opatrení, ktoré väčšina z nás napriek viacerým chaotickým a nelogickým pokynom zo strany vlády pomerne zodpovedne dodržiavala, nastal návrat do normality. A s ňou aj istá eufória, podčiarknutá otvorením okolitých hraníc a rýchlo sa plniacimi vlakmi prevážajúcimi slovenské „sardinky“ na jadranské pobrežie. Vírus odtiaľ síce nezmizol, ale ak vraj sardinky plávajú v mori, dezinfikuje ich to. Ktorýže človek na politickej pozícii by si už mohol v takejto situácii dovoliť ohlásiť zatvorenie hraníc? A tak sa tlačová beseda niesla v pomerne lucídnom duchu.
Či skôr v duchu apelácií na individuálnu zodpovednosť napriek zdaniu, že život sa vrátil do normálu. Tí naši občania, ktorí sa budú vracať z rizikových krajín – pribudli k nim Bulharsko aj Čierna Hora – už vraj podľa Igora Matoviča nebudú musieť vzhľadom na drahé zahraničné testy klamať, či a kde naozaj boli. Na piaty deň povinnej karantény im ich vykoná bezplatne štát. Vzhľadom na nemožnosť i absurdnosť absolútnej kontroly sa to javí ako celkom racionálne rozhodnutie.