Tento slogan sa pravdepodobne vryl do pamäti každému, kto za minulého režimu pravidelne pochodoval v prvomájovom sprievode. No tým, ktorí vyrastali v 60. a 70. rokoch, sa skôr zdalo, že z kremeľskej tribúny sa na nich už celú večnosť pozerá zachmúrená tvár Leonida Iľjiča Brežneva. V skutočnosti však ruskému impériu doteraz najdlhšie vládol Josif Vissarionovič Stalin. Šancu prekonať ho má teraz Vladimir Putin.
Po tom, čo Stalin odstavil svojich oponentov, vládol Sovietskemu zväzu železnou rukou viac ako tri dekády, bez toho, aby sa niekomu doprosoval. Putin je dnes predsa len v inej situácii – potreboval svoju moc legitimizovať. Časy sa síce menia, no niektoré veci zostávajú v Rusku rovnaké. Akokoľvek sa Rusko tvári demokraticky, ani potemkinovské dediny mu nepomôžu skryť, že demokraciu v skutočnosti iba predstiera. Putinov hlasovací stroj je paródiou na demokraciu.
Putin po zmene ústavy Rusom sľúbil „stabilitu a bezpečnosť“. Je zrejmé, že z krátkodobého hľadiska im zaručí oboje. Otázne je, za akú cenu a čo bude nasledovať? Existujú krajiny ako napríklad Singapur, v ktorých sa uplatňuje model tzv. neliberálnej demokracie. Ten je však kompenzovaný ekonomickou prosperitou. To, že Rusko po referende bude viac autokratickou krajinou, je viac ako isté, no ani zďaleka to neznamená, že občanom to prinesie aj viac prosperity
Pretože keď niekde vyhlásia referendum, tak vo väčšine prípadov všetci do poslednej chvíle tŕpnu, ako dopadne. Keď však podobný krok urobia v Rusku, tak výsledok je vopred jasný, najmä ak ide o samotnú hlavu štátu – Vladimira Putina…
Podľa oficiálnych údajov sa za zmeny ústavy vyslovilo 78 percent voličov, pričom volebná účasť dosiahla takmer 65 percent. Dá sa teda povedať, že gubernátori takmer do bodky splnili zadanie z Moskvy, pokiaľ ide o účasť i podporu ústavných zmien, ktoré umožnia ďalšiu kandidatúru súčasného prezidenta.
Už dávno bolo zrejmé, že Putin sa len tak moci nevzdá. Otázkou bolo, ako to urobí. Po vypršaní prvých dvoch prezidentských mandátov urobil elegantnú rošádu s premiérom Dmitrijom Medvedevom, keď v rokoch 2008 až 2012 zastával post ruského premiéra (no v skutočnosti stále poťahoval nitky moci). Analytici a politológovia preto špekulovali, či pre seba nevytvorí nový post, resp. či nedôjde k zjednoteniu s iným štátom, pričom logicky by sa na čelo nového útvaru postavil on.
Nakoniec prišla v Dume s pozmeňujúcim návrhom bývalá kozmonautka a poslankyňa vládnucej strany Jednotné Rusko Valentina Tereškovová, ktorá asi všetkých prekvapila. Jeho obsahom je vynulovanie prezidentských mandátov osobe, ktorá túto funkciu vykonáva v čase prijatia zmien v ústave.
Putin po zmene ústavy Rusom sľúbil „stabilitu a bezpečnosť“. Je zrejmé, že z krátkodobého hľadiska im zaručí oboje. Otázne je, za akú cenu a čo bude nasledovať? Existujú krajiny ako napríklad Singapur, v ktorých sa uplatňuje model tzv. neliberálnej demokracie. Ten je však kompenzovaný ekonomickou prosperitou.
To, že Rusko po referende bude viac autokratickou krajinou, je viac ako isté, no ani zďaleka to neznamená, že občanom to prinesie aj viac prosperity.