Základná premisa stanoviska OĽaNO je, že doterajšie nominácie politickými stranami sú zlé, lebo rozhodovalo členstvo v strane a nie odbornosť. Je faktom, že tieto nominácie boli politické. No argument, že členstvo úradníkov v strane je a priori kameňom úrazu v štátnej správe, je zavádzajúci.
Regrutácia a výber riadiacich pracovníkov je jednou z hlavných úloh štandardných politických strán. Problém však nastáva, ak strana funguje ako eseročka svojho predsedu a jej personálne kapacity nestačia ani na obsadenie všetkých sedačiek v autobuse MHD. Túto achilovku svojho hnutia sa však Igor Matovič rozhodol využiť vo svoj prospech tým, že „zlú politickosť“ nominácií definoval priamym spojením úradníkov s politickou stranou. Ak toto spojenie formálne neexistuje, všetko je podľa neho ok.
A tak politici OĽaNO tri mesiace brázdili Slovensko a svojvoľne vyberali nových prednostov. O deklarovanom uprednostňovaní odborníkov pred „našimi ľuďmi“ však možno iba pochybovať. Medzi adeptmi sú totiž aj súkromní podnikatelia, pedagógovia, kontrolór kvality či správca budov. Pri týchto zamestnaniach tak slová o ochrane profesionálnych úradníkov pred politickými nomináciami znejú smiešne.
Avšak pozor, nič nie je stratené! Hnutie si dalo tú námahu vytvorením webu prednostovia.sk. Jeho účelom je verejná lustrácia nominantov. Veď predsa aj OĽaNO sa môže seknúť. Verejnosť tak má unikátnu príležitosť počas štyroch dní vyjadrovať pochybnosti o jednotlivých menách. Vskutku exemplárny príklad fúzie transparentnosti a priamej demokracie.