Rozdelená poľská spoločnosť

Prezidentské voľby v Poľsku potvrdili priam tektonické rozdelenie poľskej spoločnosti na dva nezlučiteľné tábory. Prezident a predstaviteľ vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Andrzej Duda vyhral tesne (2,92 %) nad opozičným kandidátom liberálnej Občianskej platformy Rafalom Trzaskowským.

13.07.2020 19:00
debata (11)

Volebná účasť v druhom kole dosiahla 68 % a bola najvyššia v moderných dejinách Poľska.

Hlavné spoločensko-kultúrne delenie sa nesie na osiach západ – východ a väčšie mestá – vidiek. Aj historický a kultúrny vývoj na západe a východe, ale i na juhu a severe Poľska bol rozdielny. Veľké mestá a západ krajiny sú liberálne, vidiek a východ tvrdo konzervatívne. To potvrdili aj výsledky prezidentských volieb.

Ak chceme lepšie pochopiť Poľsko, musíme si tiež uvedomiť, že je omnoho väčšie ako Slovensko, a je takmer také veľké ako Česko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko dovedna.

Posledné prieskumy volebných preferencií naznačovali, že by mohol vyhrať opozičný kandidát Trzaskowski. Preto sa prezident Duda a vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), no najmä skutočný vládca strany a krajiny Jarosław Kaczyński neštítili vytiahnuť v kampani hodnotové otázky v najhrubšom podaní. Duda sa napríklad vyjadril, že záujmy LGBT komunity sú ešte horšie než boľševická ideológia.

Poľská verejnoprávna televízia TVP, ktorej už nikto nepovie inak ako štátna, nemala hanbu vytiahnuť antisemitskú kartu. Cieľom bolo prilákať k voľbám voličov ultrapravicového poslanca Krzysztofa Bosaka, ktorý v prvom kole získal 6,8 % hlasov a odmietol podporiť Dudu. PiS preto siahla na morálne dno.

Posledné prieskumy volebných preferencií naznačovali, že by mohol vyhrať opozičný kandidát Rafal Trzaskowski. Preto sa prezident Andrzej Duda, no najmä skutočný vládca krajiny Jarosław Kaczyński neštítili vytiahnuť hodnotové otázky v najhrubšom podaní.

Voľby boli aj malým referendom o vláde konzervatívnej strany PiS. Tá síce zneužíva poľskú verejnú televíziu s argumentmi, že len vyvažuje informovanie súkromných médií vlastnených zväčša nemeckými majiteľmi, prijíma zákony na hrane základov demokracie, no na druhej strane poľská ekonomika dosahuje dobré výsledky. Vláda PiS ju nezničila, naopak, obohatila o sociálne opatrenia v prospech stredných a chudobnejších vrstiev, ktoré stáli mimo záujmu predchádzajúcich liberálnych vlád.

Jednu dramatickú zmenu priniesli voľby do celej strednej Európy. Pôvodnou kandidátkou opozície vo voľbách, ktoré sa mali konať už 10. mája, ale ich pre obavy zo šírenia koronavírusu presunuli na neskorší termín, bola Małgorzata Kidawa-Błońska. Šance mala mizerné a prieskumy naznačovali víťazstvo prezidenta Dudu už v prvom kole. Kidawa-Błońska sa kandidatúry vzdala, nahradil ju populárny varšavský primátor.

Veci sa začali radikálne meniť. Aký dôležitý je pre opozíciu charizmatický politik, by si mali uvedomiť hlavne v Maďarsku a Česku, kde nevýrazní opoziční lídri zvolení na základe malicherných straníckych obchodov de facto zvyšujú popularitu Viktora Orbána a Andreja Babiša.

Nádeje Občianskej platformy a celej opozície sú však nateraz zmrazené. Trzaskowski sa nepovažuje za straníckeho politika a nemieni prevziať vedenie opozičnej OP na celoštátnej úrovni.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #Právo a spravodlivosť #Andrzej Duda #Malgorzata Kidawová-Blonská #voľby prezidenta #Rafal Trzaskowski