Slovenské hospodárstvo brzdilo už vlani, a to sme o koronavíruse nič netušili. K tomu sa pripojili sociálne balíčky bývalej vlády. O marketingovom ťahu za (odhadom) desiatku volebných percent – teda o trinástych dôchodkoch – vtedajší zákon roka ani nechyroval.
Nebolo dôležité to, či by sa v ňom našli peniaze, ale to, že treba vyhrať voľby. Veď hasiť sa bude až potom, alebo ešte lepšie, budú to hasiť tí noví. Nepekné dedičstvo. O to zložitejšie, že nedodržať sľuby dôchodcom sa politikom veru nechce. Hoci na to nemáme, čo-to penzisti dostať musia. Ešte ich treba aj podmastiť (autobusy, mestské linky, doplatky za lieky…).
Zmenený štátny rozpočet tak počíta i s peniazmi pre firmy a ľudí. Viac dostane rezort práce aj Sociálna poisťovňa, čítaj: prvá pomoc a 13. dôchodky. O takomto roku sme ešte nechyrovali. Prepad ekonomiky takmer o desať percent podľa domácich odhadov, zo deväť podľa bruselských.
Pri poslednej kríze sa Slovensko dostalo do mínusu "len“ niečo vyše päť percent. Teraz nás čaká prinajmenšom raz taký pád. Aj to iba v prípade, že nepríde druhá vlna pandémie. Ak príde, prepad bude ešte strmší.
Zdá sa, že minister financií Eduard Heger sa naň chystá. Alebo už vie, že sme na tom ešte horšie ako signalizujú čísla, čo vypustili jeho analytici? Či len hasí rozpálené uhlíky? Aj keď pri sekere 12 miliárd eur dostáva debata o rizikách rozpočtu úplne iný nádych. Dobré časy sme prejedli, zostáva už iba nájsť odvahu na šetrenie.