Išlo o hviezdnu chvíľu v jeho kariére. Kto netrpel predsudkami, tak v tom momente veril, že na čele prokuratúry stojí správny muž.
Peklo sme síce nezažili, ale politické zemetrasenie áno. Pravda, nie s Čižnárovým pričinením. No treba uznať, že sa vykonávateľov a potom aj pravdepodobných objednávateľov dvojnásobnej vraždy podarilo vypátrať pomerne rýchlo.
Dosluhujúci generálny prokurátor by iste považoval za zadosťučinenie, keby sa vo funkcii dopočul o definitívnom verdikte v tomto beštiálnom zločine. Ale nielen božie mlyny, aj tie slovenské súdne melú pomaly a nie vždy iste.
Čižnár to nemal jednoduché, keď pred siedmimi rokmi nastupoval na svoj post. Zvolili ho iba poslanci za Smer, ktorí v tom čas disponovali pohodlnou parlamentnou väčšinou. Opozícia mu nevedela odpustiť, že prijal kandidatúru dva roky po tom, ako prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať za šéfa prokuratúry Jozefa Čentéša, zvoleného za Radičovej vlády. Ešte mu k zlému „posudku“ médiá pripísali, že bol spolužiakom Roberta Fica. Nuž, za to určite nemohol.
Vo svojej reči pri inštalácii do jednej z najvyšších ústavných funkcií Čižnár neprejavil horibilné ambície (ochrana maloletých a žien pred násilím či riešenie daňových únikov). Už vtedy nebezpečne bujnela korupcia a závažná ekonomická trestná činnosť.
Napokon zmenená spoločenská situácia po februári 2018 Čižnára dotlačila k tomu, že v boji za obranu práva a zákonnosti podnikol možno rozhodnejšie kroky, ako pôvodne predpokladal. Pre jeho kritikov to bolo stále málo. Či bude jeho nástupca, hovorí sa aj o Danielovi Lipšicovi, aktívnejší, ukáže až čas.