A tak, ako podotkol na tlačovej konferencii po skončení niekoľkohodinového rokovania staronový predseda Robert Fico, jeho misia pokračuje.
„Predovšetkým budem chrániť stranu Smer-SD,“ zdôraznil s otcovským prístupom. Akoby tušil, že ešte budú padať zo skríň ďalší kostlivci spojení s érou jeho vládnutia a partaj bude oprávnene či neoprávnene častým terčom útokov paradoxne aj preto, lebo on ostáva na jej čele. Zrejme to bol jeden z dôvodov, prečo zo Smeru nedávno vycúvala skupina okolo Petra Pellegriniho.
Z doterajších podpredsedu si post obhájil iba niekdajší žilinský župan Juraj Blanár. Dôkazom generačnej výmeny vo vedení má byť 29-ročný Erik Kaliňák. Ktovie, či oživí dôveru mladších voličov k strane, keď otvorene obdivuje politické kroky svojho strýka, exministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý mimochodom ostáva členom predsedníctva.
Na margo vznikajúcej strany Hlas – sociálna demokracia Robert Fico skonštatoval, že hlavným súperom Smeru je súčasná koaličná vláda. Budú jej visieť na krku ako buldog a urobia všetko pre to, aby jej v určitom okamihu prehrýzli krčnú žilu.
Zmiešané pocity iste vyvolá aj ďalší podpredseda Ľuboš Blaha, ktorý iba pred niekoľkými týždňami vstúpil do Smeru a má mať na starosti vzdelávanie a školstvo. Ak však bude pokračovať v línii svojich predvolebných statusov, tak stranu privedie skôr ku konzervatívnemu nacionalizmu ako k sociálnej demokracii.
K tej sa Fico vo svojom príhovore opakovane vracal. Hoci zdôrazňoval, že by mala byť bez prívlastkov, podľa neho bude brať do úvahy špecifiká slovenskej spoločnosti: obranu národných záujmov, pozitívny vzťah k cirkvám a nechuť k otázkam, ktoré sa nám snaží nanucovať západný liberalizmus.
Opäť tak potvrdil bezbrehý pragmatizmus svojej strany, ktorá hodlá zaplniť politické vákuum vytvorené po volebnom neúspechu nacionalistických síl, pritom sa konzervatívne zložky súčasných vládnych strán viac zaujímajú o zákaz interrupcií ako o národné otázky a historické tradície Slovenska. Ako však chce Smer tento postoj zladiť s deklarovanou ľavicovou orientáciou, nevedno.
Fico sa pokúšal novinárom, ktorí do rokovacej siene nemali prístup, vykresliť snem takmer ako idylku. Až na priznanie, že delegáti „naložili“ predsedníctvu za to, že sa odtrhlo od regiónov. Chce to vyriešiť tým, že každý kraj do širšieho vedenia strany deleguje dvoch zástupcov a poslanci Národnej rady budú mať znovu pod palcom po dva-tri okresy.
Po parlamentných voľbách Pellegrini opakovane verejne vyzýval, aby sa čo najskôr uskutočnil mimoriadny snem Smeru. Fico však štyri mesiace nezvolal ani len jeho predsedníctvo. Keď tvrdil, že ochorel, cestoval po Slovensku a presviedčal regionálne stranícke štruktúry o svojej pravde.
Až po odchode „Pelleho jedenástky“ začal hovoriť o júlovom termíne snemu. V rámci vnútrostraníckych čistiek vymenil dve desiatky okresných predsedov, piatich dokonca až po sobotňajšom sneme. Zrejme na základe kritickej diskusie.
Na margo vznikajúcej strany Hlas – sociálna demokracia Robert Fico skonštatoval, že hlavným súperom Smeru je súčasná koaličná vláda. Budú jej visieť na krku ako buldog a urobia všetko pre to, aby jej v určitom okamihu prehrýzli krčnú žilu.
Takže hoci ho podľa vlastných slov „odídenci“ nezaujímajú, predsa len budú mať s nimi niečo spoločné. Akurát na to asi pôjdu s rozličnou razantnosťou slov a činov.