A tak sme sa dozvedeli, že v čase štúdia Matovič podnikal, nemal čas na školu, a preto ju flákal. Nedozvedeli sme sa však to najpodstatnejšie, prečo „opajcoval“ veľkú časť diplomovej práce. Jeho obhajoba, že v tom čase už zamestnával 2 000 ľudí, bola dosť chabým pokusom ospravedlniť svoj čin. Premiér našiel dokonca aj vinníka. Je ním jeho kamarátka, ktorá mu diplomovku prepisovala: „Ja som jej vyznačil v knižkách, no necitovala to.“
Publikum, ktoré túto hromadu nezmyslov vydržalo počúvať, azda najviac pobavila historka, že Igor Matovič nechcel titul v občianskom preukaze, pretože neštudoval poctivo. Pri týchto slovách musel blednúť aj Boris Kollár, ktorý titul odmietol používať až dodatočne. Vynára sa otázka, načo potom obaja študovali, keď im vôbec ale vôbec o titul nešlo?
Plagiátorská sága, ktorá už viac ako mesiac zamestnáva slovenskú verejnosť, sa tak nekončí. Trio Kollár, Gröhling a Matovič uštedrilo občanom lekciu z toho, ako sa uplatňuje dvojaký meter v politickej praxi.
Premiér Matovič mohol povedať: „Prepáčte, urobil som chybu, odchádzam.“ Namiesto toto ponúka infantilné výhovorky. Ospravedlňovať svoje zlyhanie snahou vybudovať slušnejšie a spravodlivejšie Slovensko je veľmi ošemetná vec. Ako možno veriť človeku, ktorý očividne klame? No a vydierať verejnosť tým, že pádom jeho vlády hrozí návrat zlodejov, je totálne cynické.
Verejnosť by to však nemalo prekvapiť. Aj toto je Igor Matovič. Človek, ktorému je jeho diplomovka „šumafuk“.