Vedie nad HIV, maláriou, hepatitídou; ale prekoná aj závislosti – alkohol, drogy; či inak podmienené katastrofy – podchladenie, horúčavy, podvýživa, a tak ďalej. Ešte aj vojnové obeti zanecháva v závese.
Na scéne sa len tak nenápadne, okrajovo objavil niekedy vo februári, v marci začal v niektorých oblastiach vehementne kosiť a čochvíľa masovo zatvárať hranice po celom svete.
„Len taká chrípka“ si v našom priestore vyžiadala najviac hrdinského nasadenia v apríli, keď sme si všetci drhli ruky ostošesť a šili rúška. Tie sa u nás stali samozrejmým módnym doplnkom ešte vtedy, keď proti nim napr. Francúzi takmer bojovali na barikádach a v takých USA samotný najvyšší predstaviteľ štátu trucovito vyhlasoval, že po individuálnych slobodách si dupať nedajú. Podobne na tom bol aj jeho južný náprotivok Jair Bolsonaro, ktorému však medzičasom trikrát potvrdili nakazenie a od začiatku júla nevystrčí nos z karantény. Počty nakazených presahujú milióny, počty úmrtí desaťtisíce. Rúška na verejnosti sa v niektorých krajinách zavádzajú až teraz.
U nás medzičasom nastal „odmäk“. Život sa vrátil akoby do normálu, všetci, aspoň zdanlivo, žijú viac Matovičovým paškvilom ako pandémiou. Čísla sú pritom také, že keby také boli v apríli, nebola by vláda zavrela len hranice okresov, ale i prechody zo špajze do kuchyne v jednotlivých domácnostiach. Len za včera máme 31 nových nakazených, v susednom Česku je to denne okolo dvesto nových prípadov. Asi bude najlepšie na dlhší čas zabudnúť na konšpiračné teórie o neexistujúcej pandémii, prijať rúška za bežnú súčasť šatníka a prestať si osobnú slobodu zamieňať s bezohľadnosťou. Môže to pomôcť.