Čižnárov odchod ako varovný signál?

Dobrovoľný odchod Jaromíra Čižnára zo svojho postu je prekvapením. A možno aj nie. Napriek tomu, že 17. júla mu uplynulo sedemročné funkčné obdobie, mal Čižnár možnosť zotrvať vo svojej funkcii až do zvolenia nástupcu.

26.07.2020 19:00
debata (2)

Koalícia síce avizovala, že nového generálneho prokurátora mieni vyberať v septembri. Povaha parlamentných procesov však môže jeho zvolenie o nejaký čas posunúť. Čižnár by tak mal ešte pár mesiacov na výkon svojho poslania.

Generálny prokurátor na Slovensku je monokratickým orgánom inštitúcie, ktorej je takpovediac úplným šéfom. Šéfovia však nikdy dobrovoľne nekončia, kým na to nemajú závažný dôvod. Skutočný Čižnárov motív nepoznáme. Ponúkajú sa nám však dve vysvetlenia. To stráviteľnejšie by mohlo prameniť z faktu, že vykonávanie tejto funkcie si vyžaduje plné nasadenie, ktoré si na človeku vyberie svoju daň. Čižnár si tak mohol povedať, že po siedmich rokoch už stačilo.

To druhé vysvetlenie je však znepokojujúcejšie a azda aj pravdepodobnejšie. Čižnár jednoducho nechcel riskovať svoje odstavenie vládnou koalíciou, ktorá sa na jeho adresu nevyjadrovala príliš vľúdne. V polovici júla poslanci navyše schválili novelu zákona o prokuratúre, ktorá rozširuje aj okruh dôvodov, pre ktoré možno šéfa prokuratúry odvolať. Po novom bude môcť Národná rada navrhnúť prezidentke jeho odvolanie, ak „svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne”.

Asi všetci sa zhodneme, že na generálneho prokurátora by mali byť kladené vyššie morálne požiadavky. Problém však môže nastať, ak by sa táto vágna formulácia stala mocenským nástrojom na vytváranie politického tlaku.

Asi všetci sa zhodneme, že na generálneho prokurátora by mali byť kladené vyššie morálne požiadavky. Problém však môže nastať, ak by sa táto vágna formulácia stala mocenským nástrojom na vytváranie politického tlaku. Ako sme totiž boli svedkami v minulosti, politici sú často schopní obhájiť neobhájiteľné, a tak by si zaiste dlho nelámali hlavu nad formuláciou nejakej zámienky. Ak by toto vysvetlenie bolo realitou, tak jeho odchod je zdvihnutým prstom pre celú spoločnosť. Išlo by totiž o problém, pre ktorý by mohla prezidentka zvážiť vetovanie spomínanej novely. Možností, ako lepšie zakročiť proti pofidérnemu generálnemu prokurátorovi, je totiž viacero. Jednu z tých racionálnejších predstavilo združenie Via Iuris. Podľa nich by nemal byť z procesu odvolávania vynechaný „strážca ústavnosti.” V súčasnosti totiž môže prezident alebo tri pätiny poslancov navrhnúť disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi pred Ústavným súdom.

Lenže fakt, že takýto návrh u nás ešte podaný nebol, poukazuje na jeho neefektívnosť. Sfunkčniť by ho mohlo zníženie potrebného počtu poslancov na podanie návrhu na jednu pätinu, ako je to aj pri iných návrhoch. Generálny prokurátor by tak neprišiel o možnosť obhájiť sa pred nezávislým a nestranným súdom a tiež by sa posilnila aj kontrolná funkcia opozície voči koaličnému nominantovi.

Nehovoriac o tom, že by sme v budúcnosti nemuseli byť svedkami dobrovoľných odchodov generálnych prokurátorov bez toho, aby sme poznali ich skutočné motívy.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #prokuratúra #VIA IURIS #generálny prokurátor Jaromír Čižnár