Ten čas prišiel a Slovensko sa chce zachraňovať aj povolaním ostreľovačov, ako to predviedli Česi.
Pravdu povediac, ostreľovači sú poslední, kto môže situáciu zachrániť. Poľnohospodárstvo, špeciálne chov ošípaných, bol dlho na chvoste záujmu slovenských vlád. Bravčový rezeň majú síce všetci radi, ale už dávno nejeme slovenské šnicle, lež nemecké, belgické a ktohovie ešte aké. Domáca výroba bravčoviny upadla na historické minimá. A teraz ju môže prizabiť mor.
Nemáme jasno, aké farmy vlastne chceme. Štandardnú produkciu bravčoviny od Nemecka, cez Dánsko až po USA zabezpečujú veľké komerčné farmy. Práve tie sú teraz ohrozené najväčšmi. Kedysi až približne štvrtinu bravčoviny vyprodukovali rodiny družstevníkov v domácich chovoch. Táto produkcia je dávno minulosťou. Na vidieku sa už takmer nič nechová.
Mnohé mäsokombináty sa rozpadli a keďže poľnohospodárom nezaplatili, stiahli pod vodu aj ich farmy ošípaných. Čím nižšia bola domáca produkcia, tým menej pozornosti jej vláda a ministri venovali. Sebestačnosť sa skloňuje vždy pri voľbách, potom na ňu akosi chýbajú peniaze, lebo pár desiatok tisíc poľnohospodárov netvorí hlavnú masu voličov. Dobieha nás minulosť: investičné dlhy do fariem a všetkého, čo s tým súvisí, teda aj do boja proti zákerným nákazlivým chorobám.