Za posledné roky totiž SNS pribudli viaceré konkurenčné strany s kresťansko-národnou orientáciou. Na prvom mieste je to Kotlebova ĽS NS, ktorá prebrala SNS voličov Jána Slotu. SNS sa správne rozhodla vzdať Slotovej extrémistickej, nenávistnej, vulgárnej a hrubej politiky, ale voliči, ktorí počujú práve na tieto aspekty, nezmizli. Našli si nového reprezentanta – Mariana Kotlebu. Zdá sa, že v súčasnosti majú kotlebovci pevné zázemie, nie sú v exekutíve, nemôžu sa tak dopúšťať chýb a strácať tým popularitu.
Druhým priamym konkurentom SNS je Sme rodina Borisa Kollára. Tu môžu národniari dúfať, že Sme rodina sa vo vláde znemožní a jej voliči prejdú k SNS. Nie je to isté, pretože z posledných prieskumov môžeme pozorovať, že prechádzajú k Pellegriniho Hlasu. Honbu na ďalších národne orientovaných voličov ohlásil aj Robert Fico. Nič iné mu ani nezostáva, pretože Smer je vyhorený, a nič nenasvedčuje tomu, že na sociálnych sieťach obľúbený nový podpredseda Ľuboš Blaha by mohol napodobniť Bernieho Sandersa v USA. Podobne ani Erik Kaliňák zatiaľ nepripomína mladého rakúskeho premiéra Sebastiana Kurza. Ďalší konkurent SNS Štefan Harabin sa vo voľbách úplne znemožnil a nateraz sa zdá byť mimo.
Nápad Andreja Danka zbierať podpisy na vypísanie referenda o predčasných voľbách nie je len jeho zúfalá snaha dostať sa znovu do stredu politického diania a získať podporu medzi členmi Slovenskej národnej strany na opätovné zvolenie za predsedu, ale aj boj, či vlastne SNS prežije na slovenskej politickej scéne.
Nevieme však, či na politické ihrisko nevstúpi niekto iný s národniarskou kartou. Hrať na národné emócie sa totiž oplatí. Voliči ohlúpnutí dezinformáciami a fake news zo sociálnych sietí počujú na túto chytľavú melódiu a politickí obchodníci vedia, že na ňu môžu kúpiť veľa hlasov.
SNS sa pod vedením Andreja Danka snažila prezentovať ako podnikateľská strana. Snažila sa prevziať mnoho prvkov z podnikateľského prostredia v Rakúsku. Mnohé pozitívne prvky napriek kritike aj presadila. Tieto nové šaty však nenašli pochopenie u voličov. Voliči, pre ktorých je podnikateľské prostredie témou číslo jeden, sú zväčša liberálne orientovaní a väčšinou volia SaS. Nezdá sa, že by sa na tom niečo zmenilo. Preto ani výmena na predsedníckom poste v SNS nemusí strane priniesť ovocie.
Andrej Danko je kvôli svojmu nevypočítateľnému a egocentrickému správaniu pre stranu skôr prekážkou. Dokázal sa znemožniť aj na pozícii predsedu parlamentu, kde, na rozdiel od ministerských postov, nie je žiadna priama zodpovednosť. No kríza SNS je možno omnoho hlbšia: stráca svoj zmysel. Ide síce o slávnu politickú značku, ale nikde nie je napísané, že bude trvať večne. Možno SNS čaká podobný osud ako historickú SNS, ktorá zažila slávu v období Rakúsko-Uhorska, no za prvej republiky iba živorila až nakoniec v r. 1938 nútene splynula s HSĽS.