Gröhlingove podružné priority

Naše školstvo trápi množstvo problémov. Boríme sa s financovaním základných a stredných škôl, s adekvátnymi metódami vyučovania na všetkých stupňoch, s dostupnosťou učebníc, s moderným obsahom vyučovania, ktorý zaostáva za vývojom v 21. storočí, či s disciplínou na školách, o ktorej sa príliš verejne nehovorí.

04.08.2020 19:00
debata (17)

Nový minister školstva Branislav Gröhling sa prezentuje v duchu, že prichádza s veľkými reformami, ale väčšina z nich len napodobňuje predošlé zámery vlády, ktoré zostali v prípravnom štádiu.

Čo je pre neho skutočne dôležité, napovedá zámer rozšíriť možnosť domáceho vzdelávania z prvého stupňa na druhý stupeň. Argumenty pre tento krok, bez ktorého by asi naše školstvo neprežilo, sú dosť chabé. Spomína sa radosť z učenia, zložité dochádzanie do školy, samotárstvo niektorých detí a nesúhlas so vzdelávacím systémom. Jediné, ktoré obstoja, sú zdravotné obmedzenia detí. Ale aj v týchto prípadoch sa odporúča socializácia v kolektíve.

Celý problém sa však týka iba zanedbateľného počtu žiakov. Aj keď naša spoločnosť by mala pre každého človeka zjednodušovať a skvalitňovať podmienky na vzdelávanie, predsa by sme mali mať na pamäti celospoločenské problémy, nie individuálne.

Za urýchlením rozšírenia domáceho vzdelávania stoja čoraz viac sa vo svete rozmáhajúce iniciatívy, ktoré presadzujú liberálnejšie alternatívne metódy vyučovania.

Za urýchlením rozšírenia domáceho vzdelávania pre piatakov až deviatakov stoja čoraz viac sa vo svete rozmáhajúce iniciatívy, ktoré presadzujú liberálnejšie alternatívne metódy vyučovania. Nič proti zavádzaniu nových, modernejších metód vyučovania, sú žiaduce. Otázkou však zostáva, či by sme nové poznatky z alternatívneho vyučovania nemali postupne skúšať plošne.

Nechať alternatívne spôsoby vyučovania na rodičoch je veľmi riskantné. Mnohí rodičia nemajú dostatočné odborné vedomosti na to, aby dokázali rozlíšiť, čo je správne a adekvátne v jednotlivých predmetoch na druhom stupni. Ôsmacká matematika nie je kreslenie v druhom ročníku. Dieťa síce pri preskúšaní môže dosiahnuť dobré výsledky, ale nevieme, či by si neviedlo ešte lepšie, ak by pravidelne navštevovalo školu. Nevieme, ako sa následne takýto žiak adaptuje na strednej škole.

Navyše prílišné upnutie rodiča na dieťa nemusí viesť len k dočasnej ponorkovej chorobe, ale môže nakoniec dieťaťu trvalo uškodiť a poznamenať ho na celý život. Každý človek, aj dieťa, potrebuje kolektív, byť motivovaný v konkurencii, mať snahu presadiť sa a naučiť sa správať v kolektíve aj voči autorite. Toto všetko pri domácom vzdelávaní nedostane. Samozrejme, rôzne záujmové krúžky ho môžu čiastočne adaptovať v kolektíve, ale je to málo.

Je zrejmé, že rozšíreniu domáceho vzdelávania, tzv. homeschoolingu, vláda neodolá, pretože ide o svetový trend liberálne zmýšľajúcich ľudí, ktorí sú voličmi súčasnej koalície. Keď už vláda schváli toto opatrenie, za zváženie stojí, či by k preskúšaniu žiakov nemalo dochádzať častejšie ako v polročnom intervale, napríklad každý mesiac. A tiež, či by vláda nemala školy a učiteľov finančne podporiť, keď im zavádza nové úlohy.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #Branislav Gröhling #domáce vzdelávanie