Najhorší bol (nateraz) apríl, keď sa predaje áut prepadli o takmer dve tretiny. Veľa nádeje nepriniesol ani máj s dvojpätinovým prepadom. Akési zotavenie naznačil jún, no ani zďaleka nemáme vyhraté. Ak by slovenský automobilový priemysel dorovnal výkon z minulého roka, dalo by sa hovoriť o zázraku.
Vlani sa totiž predalo rekordných vyše stotisíc áut, za prvý polrok tohto roka to bolo len niečo vyše 34-tisíc kusov. Na dobehnutie minuloročného výkonu by sme tak potrebovali ešte ďalších takmer 70-tisíc kupcov. Na to sa však spoliehať veľmi nedá. To posledné, na čo ľudia v kríze myslia, je kúpa nového auta. A o tej popandemickej sa hovorí ako o väčšej ekonomickej pohrome, ako bola tá posledná.
Ak sa ekonomika nepozviecha, počítať treba aj s prepúšťaním. Podľa najnovšej prognózy môže miera nezamestnanosti tento rok vyskočiť až na vyše osem percent.
Stačí sa totiž pozrieť na prepady ekonomiky v roku 2009 – len mínus 5,4 percenta. Teraz sa hovorí o desatine (a to v tej optimistickejšej verzii bez druhej vlny pandémie). Samozrejme, môžeme namietať, že onehdá padal rast z takmer jedenástich percent. A vlani už ekonomika spomaľovala, keď rástla len o tri percentá, teda najpomalšie od roku 2008.
Za ekonomickými číslami sú však ľudia. V slovenských fabrikách vyrába autá viac ako 15 percent všetkých pracujúcich. Každé zastavenie výroby, okresanie zmien či krátenie platov sa tak dotkne státisícov životov.
Ak sa ekonomika nepozviecha, počítať treba aj s prepúšťaním. Podľa najnovšej prognózy môže miera nezamestnanosti tento rok vyskočiť až na vyše osem percent. Na lepšie časy si podľa tej istej predpovede Slovensko počká zo dva roky (minimálne). Na domáci dopyt sa tak nedá veľmi spoliehať. Oveľa lepšie to však nie je ani v cudzine. Čo-to už naznačila európska štatistika za druhý štvrťrok. A ružovo to veru nevyzerá.
Už budúci piatok sa ukáže, kam sa naša ekonomika v druhom štvrťroku prepadla. Číslo to bude naisto dvojciferné. Otázne je len, či sme bližšie k Španielsku s vyše pätinovým medziročným prepadom alebo susednému Česku. To padlo o vyše desatinu.
Podľa výsledkov za prvý štvrťrok to však vyzerá skôr na priblíženie sa Madridu ako Prahe. V prvom štvrťroku sme totiž skončili na chvoste únie s prepadom o necelé štyri percentá. Predbehli nás vtedy práve spomínaní Španieli, pred nimi boli ešte Taliani a Francúzi. Tak čo ďalej? Ako vyliečiť našu ekonomiku?
Nuž… jednoduché to nebude. Dobré časy sme nevyužili, ťažko teraz robiť kvantové skoky. Problémom totiž zjavne nie je len pandémia. Netreba ísť ani ďaleko, stačí sa pozrieť na naše školstvo. O vysokej kvalite sa hovoriť nedá. A to aj bez nejakého toho plagiátu. Ekonomika sa však bez pridanej hodnoty od dna neodrazí. Žeby práve teraz bol ten čas skúsiť sa posunúť z montovní k nejakej pridanej hodnote?