Politická stratégia Andreja Kisku bola spočiatku dobrá. Ako tatranský finančný magnát si založil charitatívnu organizáciu Dobrý anjel. Získal tak mediálnu pozornosť a dostal sa do povedomia verejnosti. Jeho meno nabralo pozitívne konotácie. Následne ohlásil kandidatúru za prezidenta a predvolebné turné postavil na svojom životnom príbehu. Vyšlo to, stal sa prezidentom. Ale prečo? Len preto, aby si povedal, dokázal som to.
Kiska mohol pokojne získať aj druhý prezidentský mandát. Rozhodol sa však dať na boj so Smerom-SD s cieľom obsadiť post premiéra. Vôbec si ale neuvedomoval, čo ho čaká. Naraz sa z oslavovaného prezidentav tvrdom opozičnom konkurenčnom boji o každý hlas stal jedným z mnohých. Prezidentská charizma postupne mizla. Kampaň bola veľmi slabá.
Ak bol príčinou horší zdravotný stav, prečo sa do náročného boja púšťal? Nebol si vedomý ani prešľapov z minulosti? Ako sa mohol človek s puncom prezidenta naivne nachytať na pochybné stretnutia s kontroverzným podnikateľom Michalom Šuligom? Bez ohľadu na to, čo je pravda, faktom zostáva, že svojím amatérstvom otvoril dvere do premiérskeho kresla teatrálnemu Igorovi Matovičovi. A ak by sa po voľbách stal premiérom, akoby vlastne zvládal nadpriemerné pracovné nasedenie v dobe koronakrízy?
Už prvé rokovanie vedenia s novou predsedníčkou Veronikou Remišovou naznačilo, že strana sa môže rozpadnúť skôr, ako by sme si pomysleli. Stále nevieme, čo vlastne strana chce, čím sa odlišuje od iných strán, čo má byť jej esprit.
Nie je to dávno, čo sa Andrej Kiska vysmieval Robertovi Ficovi, že je obyčajný poslanec. Dnes je Kiska mimo politiku, Fico chytá v opozícii druhý dych a „dvojhlavý Smer“ stále rastie. V boji o predsednícky post strany Za ľudí podľa očakávaní Veronika Remišová s prevahou porazila vyzývateľa Miroslav Kollára. Podporil ju aj samotný Andrej Kiska.
Ona sľúbila, že bude pokračovať v jeho nastavení strany. Strana Za ľudí bude naďalej centristickou stranou bez ideologického vyhranenia, lákajúca voličov rôznych preferencií. Stále ale nevieme, čo vlastne strana chce, čím sa odlišuje od iných strán, čo má byť jej esprit. Doteraz to bol iba Andrej Kiska. Strane hrozí, ako dávnejšie povedal Miroslav Kollár, že umrie na krásu. Myslel tým, že presadia vo vládnej koalícii niekoľko bodov, ktoré považujú v slovenskej spoločnosti za podstatné, čím splnia svoj účel, a následne strana zanikne.
Už prvé rokovanie vedenia s novou predsedníčkou naznačilo, že strana sa môže rozpadnúť skôr, ako by sme si pomysleli. Remišová totiž odmietla Kollára nominovať do predsedníctva a názor zmenila až po ostrej výmene názorov a pod hrozbami dôležitých predstaviteľov strany odchodom z vedenia.
Omnoho horšie je, že podľa stanov má predsedníčka ako jediná právo navrhovať členov predsedníctva, ostatní môžu akurát schváliť. Nie nepodobné manierom Fica a Matoviča.
S demokraciou to nemá nič spoločné. Samozrejme podobne fungujú aj ostané s politické strany. Na demokratické školenie by mali ísť aspoň do Česka. Lenže naši stranícki predsedovia skôr obdivujú Orbána a Kaczyńského, ktorých kritizuje celá EÚ. Toto je demokratický odkaz Andreja Kisku?