Naopak, radovať sa nemohol nikto v Minsku a v ďalších mestách, čo prišiel demonštrovať proti oficiálnym informáciám o hlasovaní. Pri policajnej brutalite tiekla krv, zatýkali protestujúcich.
Lukašenko od roku 1994, keď ho prvýkrát zvolili za prezidenta, žije v bubline o vlastnej dokonalosti a nenahraditeľnosti. Získal vtedy viac ako 80 percent hlasov (prvý raz a naposledy boli voľby slobodné). Odvtedy je zjavne posadnutý tým, že tento volebný zisk musí byť do konca jeho života zakaždým podobný.
Zľavil len na jeseň 2001, po siedmich rokoch vládnutia, keď si dal narátať 77,4 %. V ďalších voľbách (2006, 2010, 2015) si zariadil, aby to bolo každý raz nad 80 %. Aj teraz zostal verný tejto matematike podvádzania – ústredná volebná komisia mu venovala presne 80,23 %.
Je zjavne posadnutý tým, že volebný zisk musí byť do konca jeho života zakaždým podobný. Mohol aspoň urobiť malé gesto. Vyrobiť si pre seba napríklad 65 percent a hlavnú opozičnú vyzývateľku posunúť nad dvojcifernú hranicu. Diktátori však ústupky voči vlastným občanom nerobievajú.
Napriek tomu, že skutočná popularita Lukašenka je kilometre vzdialená od oficiálnych výsledkov, opozícii neustúpil ani jeden centimeter. Nikto nečakal, že by sa nedal potvrdiť vo funkcii, ale mohol aspoň urobiť malé gesto. Vyrobiť si pre seba napríklad 65 percent a hlavnú opozičnú vyzývateľku Svetlanu Tichanovskú posunúť nad dvojcifernú hranicu (ponížil ju na 9,9 %). Diktátori však ústupky voči vlastným občanom nerobievajú.
Na druhej strane Lukašenko zistil, že masa Bielorusov už nebude ustupovať pred ním. Ich príbeh je zrazu takpovediac o stratách a nálezoch. Stratili strach a našli nádej v sebe, že môžu mať silu zmeniť neslobodné pomery. Toto už nie sú demonštrácie niekoľko tisíc odporcov Lukašenka, ktorých v minulosti opakovane rozprášili vodnými delami a obuškami, a väčšia repríza nesúhlasu sa už nekonala. Toto sú už masové protesty, do ktorých sa zapojili státisíce ľudí.
Lukašenko musí vidieť, že sa prebudilo priveľa Bielorusov. Zvlášť mladú generáciu nenakŕmi propagandou o výhodách bezpečnosti v krajine v porovnaní s ostatnými bývalými sovietskymi republikami. Rovnaký prezident, ktorý proti nim nasadí policajnú brutalitu. Rovnaký vládca, ktorý je v relatívne bezpečnom štáte pre bežných občanov krajne nebezpečný pre svojich kritikov, spomedzi ktorých viacerí zmizli bez stopy alebo zomreli za záhadných okolností.
Ak Bielorusi zotrvajú v mohutných protestoch proti Lukašenkovi (vrátane toho, ak sa stretne s dobrým ohlasom výzva na celoštátny štrajk), vývoj bude dramatický. Neočakávajme pritom od neho ústupky. Pretože keby cúvol, vie, že v slobodných voľbách stratí svoju moc.
Otázka znie, či je Lukašenko pripravený zájsť až do extrému. On to možno už vie. Netuší však, či by ozbrojené zložky boli ochotné zapojiť sa do prelievania krvi. V takom prípade by jeho cesta do exilu nebola vylúčená.