Pri tej úľave totiž ako zvyčajne (a zase akosi priľahko) zabúdame, že za každým ekonomickým výsledkom sú tisíce príbehov ľudí, čo dopadli lepšie, no i tisíce tých, čo sa veru nemajú čím pochváliť.
Ani voľkať si v pocite, že tá zamestnanosť zas až tak veľmi neklesla, akosi nejde. Stačí sa pozrieť na posledné štatistiky ľudí bez práce. Nezamestnanosť v máji v takej Rimavskej Sobote vyletela nad 20 percent. A drží sa bez zmeny. Len o čosi lepšie (o dve až tri percentá) to vyzerá v Kežmarku či Revúcej. Pri pohľade na štatistiky je zrejmé, že krajina sa opäť o čosi výraznejšie delí na bohatší západ a zaostávajúci východ. Hoci sa stačí prejsť po uličkách miest na západe Slovenska alebo po hlavnom meste, a veru, na mnohých miestach ruch vymizol. Viaceré podniky totiž zostali zatvorené či zívajú prázdnotou.
Dvojciferný prepad nemôže Slovensko tešiť. Jednoducho sa niet z čoho radovať. Terajších niečo vyše dvanásť percent medziročne ešte nemusí znamenať konečný účet za druhý štvrťrok. Ostatne, to priznávajú i samotní štatistici – ide len o odhad. A ten sa ešte môže upraviť. Tentoraz veru výraznejšie, než býva zvykom.
Ekonomický prepad je obrovský. Podobné čísla sme tu v novodobej histórii veru ešte nemali. Ak teda berieme do úvahy medziročné prepady. Len o chlp sme unikli španielskej ceste.
Prepad je to tak či tak obrovský. Podobné čísla sme tu v novodobej histórii veru ešte nemali. Ak teda berieme do úvahy medziročné prepady. Medzi štvrťrokmi sa ekonomika výraznejšie prepadla len pri poslednej kríze, keď si v úvode roku 2009 odpísala oproti posledným trom mesiacom toho predchádzajúceho až 9,4 percenta. Aj pri tomto porovnaní však ide o pomerne chabú útechu – veď teraz je medzištvrťročný pád len o nejaké to percento slabší.
Len o chlp sme tak unikli španielskej ceste. Rekordérom druhého štvrťroka je totiž v únii práve Madrid s medziročným výsledkom mínus 22,1 percenta. Nuž… práve táto krajina bola rekordérom v prísnosti opatrení. A ani pandémia ju veru nešetrila, v porovnaní napríklad s nami. Pri pohľade na naše pandemické skóre je však zrejmé, že sme klesli poriadne – samozrejme, ekonomicky. (Žeby predsa len bol ten chystaný lockdown, v našich končinách nazývaný "blekaut“, priveľa?)
Keby náš premiér Igor Matovič venoval toľko energie boju s mínusmi v ekonomike, ako venuje tlačovým besedám, pandemickým číslam či zbieraniu „páčikov“ na modrej sociálnej sieti, možno by boli ekonomické výsledky lepšie. Lebo aj za suchou štatistikou hrubého domáceho produktu, priemermi, prepadmi a percentami sú jednotlivé životy. Na tých akoby v porovnaní s koronavírusovými dátami akosi nezáležalo.
Stačí sa totiž pozrieť, čím sa budú kompetentní zaoberať už toť v septembri. Alebo že by obmedzenie prístupu k interrupciám bol nový magický recept na oživenie krivkajúcej slovenskej ekonomiky?