Na chorvátsko-slovinskej hranici skolabovala doprava, lebo sa rakúski dovolenkári masovo usilovali vrátiť do vlasti ešte pred nadobudnutím účinnosti obmedzení v súvislosti s touto nevyspytateľnou chorobou.
Aj zvýšené počty „pozitívne testovaných“ na Slovensku dávajú za pravdu tým, čo nepodľahli falošným ilúziám a varovali pred turistickou inváziou do obľúbených destinácií v zahraničí. Veď kto mohol zaručiť, že na pláži, v radoch na zmrzlinu alebo na diskotéke v Chorvátsku či Grécku budú vedľa seba iba rekreanti zo „zelených“ krajín? Nikto.
Preto sa dá sotva schvaľovať frflanie časti rodičov, že svoje ratolesti musia pri návrate do škôl vyzbrojiť čestnými vyhláseniami o tom, či od 17. augusta boli mimo územia Slovenska, alebo či sa zúčastnili na nejakom hromadnom podujatí. Prečo sa rozčuľovať, že prvé dva týždne žiaci vyššieho stupňa základných škôl budú musieť mať zakryté ústa aj počas vyučovacieho procesu v triedach? Napokon, v prvom rade ide o zdravie detí a ich rodinných príslušníkov, samozrejme, aj o učiteľov.
Riaditeľov a riaditeľky škôl zaujíma najmä to, z čoho majú financovať špecifické pomôcky, rúška a štíty, ale aj dezinfekčné prostriedky, ktoré napriek opakovaným sľubom nedostávajú od zriaďovateľov v požadovanom množstve.
Pochopiteľne, je nepredstaviteľné, ak by v rúškach mali na telocviku preskakovať kozu alebo hrať hoci basketbal. To už skôr ktosi dopredu vyrába strašiakov, rovnako ako v prípade školákov s diagnózou chronického pľúcneho ochorenia. Veď o tom už dávnejšie padli rozhodnutia a dotknutí pritom nemusia pred každým, ani v hromadnej doprave, mávať lekárskym osvedčením.
Druhá vec je, kedy prichádza Matovičova vláda s novým „kilečkom“ krokov, ktoré musia do dvoch týždňov zabezpečiť vedenia škôl a ich zriaďovatelia. To na Gröhlingovom ministerstve a Úrade vlády nevedeli, kedy sa začína školský rok? Sotva im pomôže vyhováranie sa na to, že museli počkať na najnovší vývoj pandémie. Prinajmenšom predtým ako páni ministri vyštartovali na dovolenky, mali byť pripravené dva varianty súborov opatrení s optimálnejšou a menej optimistickou verziou, ktorá bola reálnejšia.
Je najvyšší čas predstaviť manuál pre jednotlivé stupne a typy škôl v súvislosti s ochranou pred úkladným vírusom. A iste nielen odporúčania na časté vetranie tried a pravidelné umývanie rúk. To už naši učitelia ovládajú.
Riaditeľov a riaditeľky zaujíma najmä to, z čoho majú financovať špecifické pomôcky, rúška a štíty, ale aj dezinfekčné prostriedky, ktoré napriek opakovaným sľubom nedostávajú od zriaďovateľov v požadovanom množstve. Takže si ich často musia zabezpečovať sami, hľadať sponzorov a pochopenie medzi rodičmi.
Rozpočty jednotlivých škôl určite nie sú bezodné. Miestne a krajské samosprávy, ako aj zodpovedné ministerstvo môžu namietať, že aj ony majú limitované financie. Ale keď sa v štátnej kase našli desiatky miliónov na iné dotácie pre boj s koronakrízou, tak ani pri deťoch a v školstve vôbec sa nesmie šetriť.