Je zrejmé, že rokovania o minimálnej mzdy v čase ekonomickej krízy a blížiacej sa druhej vlny pandémie, ktorá pravdepodobne ešte viac prehĺbi prepad ekonomiky, sú veľmi náročné. Zlyhaním rokovania tripartity nebola tentoraz nedohoda, ale Krajniakovo správanie. Nemôže len tak počas rokovaní, kde majú zamestnávatelia a odborári pochopiteľne rozdielne názory, ako by sa mala zvyšovať minimálna mzda, ponížiť jednu stranu a odobrať sa na separátne vyjednávanie s jej oponentmi.
Minister má právo kritizovať návrhy a prístup odborárov ku kompromisu, ktorý je nevyhnutný pre čo najmenšie poškodenie ekonomiky, ale jeho úloha ako zástupcu vlády je doviesť rokovania do úspešného konca.
Odborom nezostávalo nič iné pre zachovanie cti, ako tripartitu opustiť. Ako povedala viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová, toto sa stalo iba druhýkrát v histórii. Prvýkrát za bačovania Vladimíra Mečiara. K tomu niet čo dodať.
Navyše minister ohlásil, že umožní do Hospodárskej a sociálnej rady SR vstup na vyváženie aj iným organizáciám, nielen odborom. Dôvodom má byť fakt, že odborári majú málo členov a nezastupujú všetkých zamestnancov. Hoci o erudícii spomínaných organizácií Inštitút zamestnanosti a Pracujúca chudoba nikto nepochybuje, natíska sa otázka, koľko ľudí zastupujú oni.
Niet divu, že KOZ sa rozhodla informovať o porušení sociálneho dialógu odborovú centrálu v Bruseli a Medzinárodnú organizáciu práce. Naša vláda si čím ďalej, tým viac žiada pozornosť zo zahraničia.