Postačí na úspech novej maďarskej strany etnický tmel?

Tri maďarské strany na Slovensku podpísali minulý týždeň dohodu o vytvorení spoločného maďarského politického subjektu. To, čo samotní predstavitelia SMK, Mosta-Híd a Spolupatričnosti vnímajú ako krok k záchrane, je zároveň v istom zmysle krokom späť.

24.08.2020 19:00
debata (10)

Poslednú dekádu si slovenskí Maďari mali možnosť vybrať – buď národnejšie SMK, alebo liberálnejší Most-Híd. Tieto strany viedli na juhu Slovenska zákopovú vojnu, v ktorej radikáli z SMK, vzhľadom na profil strany, ťahali za kratší koniec.

Štatistika jednoducho nepustí. Ak sa v roku 1991 k maďarskej národnosti hlásilo 567-tisíc občanov (10,76 %) o desať rokov neskôr ich počet klesol na 520-tisíc (9,68 %) a v roku 2011 ich bolo dokonca už len 450-tisíc (8,25 %). Priestor pre dve „maďarské“ strany sa stále zmenšoval, a tá, ktorá stavala na čisto etnickú kartu, bola v nevýhode. SMK sa tak ocitla 4-krát tesne pred bránami parlamentu.

Naopak, Most-Híd vďaka tomu, že sa hlásil k multietnickému princípu, získal aj podporu od Slovákov, a teda aj parlamentné zastúpenie. Ani tento experiment však netrval večne a po koketérii so Smerom sa voliči od Mosta-Híd odvrátili. Tohtoročné voľby znamenali pre obe „maďarské“ strany katastrofu a ich lídri sa ocitli pred otázkou ako ďalej.

Je neprirodzené, aby všetci Maďari mali jednotný názor. Sú diferencovaní socio-ekonomicky, vekovo a vzdelanostne, tak ako iní občania Slovenska, čo sa odráža aj v ich rozdielnych politických preferenciách. Jediným tmelom tak zostáva etnická identita.

Na jednej strane snaha o vytvorenie spoločného subjektu odzrkadľuje politickú realitu. Bolo by nezodpovedné, keby takmer 10 percent voličských hlasov permanentne prepadlo. Na druhej strane je neprirodzené, aby všetci Maďari mali jednotný názor. Sú diferencovaní socio-ekonomicky, vekovo a vzdelanostne, tak ako iní občania Slovenska, čo sa odráža aj v ich rozdielnych politických preferenciách. Jediným tmelom tak zostáva etnická identita.

Vytvorením jedného maďarského subjektu sa tak vraciame o viac ako 20 rokov späť. Vtedy však táto umelá jednota bolo vynútená Mečiarovým volebným zákonom, teraz je to z núdze cnosť. Navyše tento model sa po posledných voľbách ukazuje ako značne prekonaný, pretože maďarskí voliči už nie sú bezvýhradne lojálni voči svojim etnickým stranám. Až tretina z nich dala svoj hlas iným nemaďarským subjektom. V „maďarských vodách“ úspešne lovil najmä Igor Matovič. Obyvateľov južného Slovenska trápia tie isté problémy ako ľudí v celej republike – rastúca nezamestnanosť, sociálne otázky či kolabujúce zdravotníctvo. Na rozdiel od 90. rokov, keď sa otvorene hralo s maďarskou kartou a prirodzene sa cítili ohrození, ich už „hra o najväčšieho Maďara“ nezaujíma. Je paradoxné, že aj vďaka pôsobeniu bugárovcov vo vláde sa toto etnické ostrie otupilo, no nakoniec aj oni skončili „na smetisku dejín“.

Nový subjekt, v ktorom budú hrať prím národno-konzervatívne kruhy s úzkymi väzbami na Budapešť, však bude akcentovať národnostnú otázku (okrem iného sa určite budú snažiť zmierniť asimiláciu Maďarov). Najmä pre multietnický Most-Híd bude nesmierne ťažké nájsť kompromis, pretože bude musieť ustúpiť a opustiť svoju doterajšiu politiku.

Zároveň je otázne, či nový maďarský subjekt v súboji s ostatnými stranami dokáže ešte osloviť voličov na juhu Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Most-Híd #SMK #Igor Matovič #maďarská menšina #Összefogás-Spolupatričnosť