Školské nereformy

Po začiatku školského roka sa, ako vždy, začnú vynárať diskusie o kvalite vzdelávania. Roky to vyzerá rovnako. Na jednej strane sú tu ľudia nostalgicky spomínajúci na „kvalitné socialistické školstvo“.

27.08.2020 14:00
debata (5)

Je pravda, že suma technických vedomostí, ktorú získali tí z pohľadu režimu najchytrejší a politicky najmenej problematickí (nadaní na techniku a prírodné vedy), nebola zanedbateľná. Nie náhodou sa tu rodia aj svetovo významné IT firmy a máme pár pracovísk medzinárodne významného výskumu v oblastiach, ako je fyzika či materiálová veda.

Navyše tak v Bratislave, ako aj v najviac vzdialených okresoch ste mali šancu na zhruba rovnakú kvalitu základného vzdelania. Oproti západným krajinám sme dlho mali veľmi nízke úrovne negramotnosti, aj funkčnej (neschopnosti plynulo čítať či zvládať základnú aritmetiku).

Na druhej strane netreba podliehať mýtom o „svetovom“ školstve. Bolo extrémne zamerané práve na mechanické „nalievanie vedomostí“. Zoberme si hodiny dejepisu či literatúry. V iných školských systémoch sú príležitosťou učiť sa, ako získavať či spracúvať komplexné informácie a na cibrenie analytických schopností.

U nás generácie detí vyrástli na úplne neefektívnych prednáškach o tom, aké motívy nájdeme v nejakom diele od Kukučína, či kedy sa odohrala nejaká bitka. Na tom nič nemení ani to, že niektorí pedagógovia sa hodiny snažili oživiť. Stále ide o premárnenú príležitosť. To isté však platí aj o matematike a prírodných vedách. Mimo tých najnadanejších, ktorí mali príležitosť rozvíjať svoje analytické schopnosti v sústredeniach pred olympiádami, sa veľmi nesledovalo, či deti vlastne požívané postupy chápu a vedia ich širšie aplikovať. Nesledoval sa rozvoj učiteľov ako profesionálov a osobností. Pritom pre výchovu sú extrémne dôležité práve dospelé vzory. Ak dieťa vníma, že náladovosť a zneužívanie mocenského postavenia je akceptovateľný typ správania, a nemá si to vôbec s čím porovnať, bohužiaľ ten vzorec preberie.

Spoločnosť potom podľa toho vyzerá.

Druhým extrémom diskusie sú aktivisti, ktorí si, naopak, vytvorili nemennú agendu z hlásania, že „školstvo je zlé“ a sme na tom zle v testoch PISA. Počas diskusií s nimi človek často rýchlo pochopí, že im nejde ani tak o konštruktívnu, ale, samozrejme, nutne zložitú diskusiu, ale len o vyžalovanie sa.

Ak chceme školstvo zmeniť, treba hovoriť úplne konkrétne o tom, čo chceme dosiahnuť. Ako by malo dieťa určitého veku vedieť spracúvať komplexné informácie, ako ho k tomu viesť, čo by malo ovládať z fyziky či biológie, aké iné schopnosti či hodnoty by malo vykazovať.

Veci komplikuje aj to, že sa preberajú módne výrazy z medzinárodných diskusií a praxe, ako napríklad inklúzia. Bez toho, aby si účastníci vedeli predstaviť, ako konkrétne tieto koncepty možno či nemožno pretaviť do praxe.

Ak chceme školstvo zmeniť, treba hovoriť úplne konkrétne o tom, čo chceme dosiahnuť. Ako by malo dieťa určitého veku vedieť spracúvať komplexné informácie, ako ho k tomu viesť, čo by malo ovládať z fyziky či biológie, aké iné schopnosti či hodnoty by malo vykazovať.

Úplne konkrétne sa treba baviť o tom, ako má vyzerať kurikulum pedagogických fakúlt, ako pedagogický výskum, ako majú vyzerať metodické podklady na to, ako žiakov hodnotiť a dávať im spätnú väzbu. Je toho veľmi veľa, ale naozaj to treba robiť – konkrétne.

A treba mať pripravené mená domácich, ale aj zahraničných odborníkov, ktorí môžu stáť v prvej línii tvorby pozitívnych zmien. V Centre pre verejnú politiku sme za uplynulé dva roky v týchto oblastiach dosť pokročili.

Aj ja osobne sa už odmietam zapájať do neproduktívnych diskusií s aktivistami či politikmi. Naopak, budem skôr ukazovať úplne konkrétne, detailné recepty na zmeny v školstve. Šanca na zmenu tu stále je.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #reforma školstva