Pretože 13. dôchodky neboli ničím iným, ako ťahaním medových motúzov popod fúzy. Napokon, Robert Fico to v júni po odchode skupiny poslancov okolo Petra Pellegriniho aj sám priznal: „Garantujem vám, že keby sme neurobili posledný týždeň trináste dôchodky, tak Smer má vo voľbách 12 alebo 13 percent.“
Už začiatkom roka prichádzali signály, že slovenská ekonomika spomaľuje a odborníci varovali, že takýto výdavok si slovenský rozpočet nemôže dovoliť. Zákon o sociálnom poistení na mimoriadnej schôdzi iba pár dní pred voľbami (navyše v skrátenom legislatívnom konaní!) napokon aj s podporou poslancov Sme rodina prešiel. No to ešte netušili, akú ranu našej ekonomike uštedrí koronavírus, ktorý vyvolal najväčšiu hospodársku krízu od 2. svetovej vojny.
Predvolebný populizmus sa teraz kollárovcom vrátil ako bumerang. Peňazí v štátnej kase niet, a tak minister Krajniak prišiel s kompromisným riešením. Týmto návrhom však ľudí iba naštve. Je to paradox – penzisti síce dostanú viac ako minulý rok, no aj tak budú nespokojní, lebo im pôvodne politici sľúbili ešte viac.
A hoci „najľavicovejší poslanec“ Ľuboš Blaha označil tento krok za „čierny deň v dejinách Slovenska“, lebo „Matovičova vláda dnes spustila sociálny masaker, aký tu nebol od Kaníka“, problém je inde.
Dostávame sa do nebezpečnej špirály, kde ľavica aj pravica začínajú preteky, kto rozdá ľudom viac peňazí, nehľadiac na to, aké sú reálne možnosti ekonomiky. Pamätajme – touto cestou sa kedysi vydalo aj Grécko, a o to ťažší bol návrat späť.