Minulú sobotu, 22. augusta, ľudstvo prečerpalo ročný limit využívania zdrojov planéty. Od toho dňa už žijeme na ekologický dlh. Ak budeme rovnakým tempom pokračovať ďalej, do konca roka prečerpáme 1,6 planéty Zem. Nepríjemnou pravdou je, že máme len jednu.
Tento takzvaný Earth Overshoot Day nastal tohto roku o tri týždne neskôr než v minulosti. Príčinou je koronakríza, ktorá znížila ekologickú stopu ľudstva o asi 9,3 percenta. Ani náhodou to však nie je dobrá správa: aj pri najhlbšej hospodárskej kríze, aká zasiahla svet po druhej svetovej vojne, je náš spôsob života vysoko neudržateľný. Navyše, utlmenie hospodárstva je len dočasné.
Tento rok sa teda opäť o niečo zvýši ekologický dlh, ktorý pred sebou hromadíme. Takýto spôsob života na úver je fatálny. Drobné zmeny prírodného prostredia sa kumulujú, ich efekty zosilňujú a stávajú sa nezvratnými. Rekordné miznutie ľadovcov v Antarktíde a Grónsku, otepľovanie a požiare subarktických oblastí, vlny horúčav, suchá a, naopak, záplavy sa stávajú novým normálom.
Podľa najnovších predpovedí Svetovej meteorologickej organizácie by sa mala v najbližších piatich rokoch zvýšiť priemerná globálna teplota oproti predindustriálnemu obdobiu o 1,5 stupňa Celzia. To je hranica, ktorú klimatickí vedci považujú za kritickú pre zastavenie negatívnych dosahov globálneho otepľovania.
Medzinárodný panel pre klimatické zmeny odhaduje, že do konca storočia narastie teplota o dva až päť stupňov. Dva stupne sú extrémne optimistickým scenárom. No čokoľvek nad nimi znamená, že zmeny klímy s katastrofálnymi následkami sú neodvratné.
Nemôžeme sa tváriť, že máme stále dosť času. Parížska klimatická dohoda bola pravdepodobne poslednou príležitosťou na vytvorenie globálnych pravidiel, ktoré by pomohli predísť najhoršiemu klimatickému scenáru. Rovnaký stav krajnej núdze panuje v iných oblastiach – strata biodiverzity, devastácia ekosystémov…
Vieme, čo musíme urobiť. V mnohých prípadoch dokonca máme technológie, poznáme postupy, ktorými znížiť náš negatívny vplyv na životné prostredie. Najväčšou prekážkou zelenej transformácie je, že ohrozuje krátkodobé ekonomické záujmy tých, ktorí zo súčasného spôsobu výroby a spotreby najviac profitujú. No tieto záujmy by nad zdravým rozumom nemohli triumfovať bez pomoci ľudskej hlúposti, pohodlnosti a ľahostajnosti.
Vážnosť situácie ukrývame za slová o „záchrane planéty“ či „ochrane prírody“. Pravda je brutálnejšia. Planéta aj príroda prežijú. Zmenené, no sub specie aeternitatis na tom až tak nezáleží (čo neznamená, že je to jediné relevantné hľadisko). Bez zelenej transformácie však mnoho ľudí tejto a budúcich generácií umrie. A ďalší budú žiť mizerný život. Budú splácať náš „život nad pomery“.