Poľnohospodári vždy ministrov vítali s veľkou nádejou, patrične si ich uctili a vždy povedali, čo majú na srdci. Ministri zasa predstavovali a obhajovali svoje zámery, koncepcie a vízie.
Mičovský začína pôsobiť čoraz viac ako misionár.
Jeho programom je očista odvetvia od korupcie, zelenšie, plodinovo pestrejšie chotáre produkujúce zdravé potraviny a dávajúce prácu viac ľuďom. Zámer ušľachtilý, ale čoraz viac poľnohospodárov začína byť z ministra nervóznych a otvorene mu dávajú najavo, že to, čo robí, nerobí dobre.
Hitom sociálnych sietí sa stala výzva z Levíc, kde poľnohospodári z dvoch samospráv, ktoré sa nie vždy na všetkom zhodnú, dospeli k názoru, že minister namelie jazykom viac otrúb ako sto mlynárov.
Roľníci mali vždy zmysel pre jadrnú skratku, a teraz v nej vyjadrili to, čo od ministra čakajú: menej impulzívnych rozhodnutí a plamenných výziev. Na mysli mali nedávnu požiadavku pozemkového fondu na zvýšené nájomné či najnovšie výzvu zmenšiť hony a obsiať ich plodinami, ktoré krajine chýbajú.
Poľnohospodári zmenu kurzu chápu, nedokážu ju však urobiť okamžite. Rozčuľuje ich náhlivosť, netrpezlivosť, nadovšetko však chýbajúca vecná odborná diskusia, analýzy, pokrytie štrukturálnych zmien zdrojmi. Tie nemôžu nahradiť apely ministra na morálnu zodpovednosť, ani jeho rozhovory s rovnako zmýšľajúcimi, ani pracovné výjazdy s propagandistickými vyhláseniami.