Druhá vlna koronavírusovej pandémie dorazila v plne sile. Pred polrokom, keď sa ľudia vracali z lyžovačiek, vládli veľké obavy zo šírenia choroby COVID-19 a z masových úmrtí, akých sme boli svedkami v Taliansku. Pellegriniho i Matovičova vláda preto prijali prísne opatrenia – obmedzila sa výroba, zaviedol sa home office, zatvorili sa školy a reštaurácie, deti prestali chodiť do školy, obmedzila sa doprava a zatvorili sa hranice. Na konci leta sa ľudia postupne vracajú z letných dovoleniek a situácia je oveľa vážnejšia, napriek tomu sa deti chystajú do školy a vláda zatiaľ neplánuje prijať žiadne veľké obmedzenia. V Bratislave školský rok prinesie opäť preplnenú MHD, najmä v rannej špičke. Budú stačiť rúška, keď je hlava na hlave?
Ešteže prezidentka Zuzana Čaputová pôsobí prezieravo a štátnicky a snaží sa vyvažovať neuváženosť a amatérstvo vlády a vnášať do spoločnosti pozitívne prvky, nielen negatívne, ktoré sú typické najmä pre Igora Matoviča.
Po skúsenostiach s inými epidémiami a pandémiou španielskej chrípky spred sto rokov tušíme, že druhá vlna bude oveľa masívnejšia ako prvá. Experti vyhlasujú, že sme pripravení. Skutočne? Nemocnice možno zvládnu nápor chorých, ale keď začnú ľudia umierať vo väčšom meradle, čo potom? Zastavíme ekonomiku ako pred polrokom?
Je pozoruhodné, že Čína, ktorá má dvakrát toľko obyvateľov ako Európa, pandémiu v podstate zvláda a vírus je pod kontrolou. Prečo to nedokážeme vo vyspelej Európe? Hrá v tom rolu iba miera demokracie?
Ťažká jeseň čaká aj našu politickú scénu. Kto by si vedel predstaviť počas nedávnej predvolebnej kampane, ktorej hlavnou témou bol boj proti korupcii, že po polroku „antikorupčnej“ vlády nebudeme mať zvoleného generálneho prokurátora, Ústavný súd opäť nebude v plnom obsadení a budeme bez policajného prezidenta? Matovičova vláda vyrába jednu kauzu za druhou ako na bežiacom páse a nemieni sa zastaviť. Zdá sa, že časť zvolených politikov, najmä vo vláde, vôbec intelektuálne a morálne nestačí na funkcie. Ich dôveryhodnosť je po niekoľkých mesiacoch nižšia ako politikov Smeru po niekoľkých rokoch.
Ešteže prezidentka Zuzana Čaputová pôsobí prezieravo a štátnicky a snaží sa vyvažovať neuváženosť a amatérstvo vlády a vnášať do spoločnosti pozitívne prvky, nielen negatívne, ktoré sú typické najmä pre Igora Matoviča.
Premiér stále viac začína pripomínať svojím správaním Vladimíra Mečiara. Nebolo by prekvapením, keby sa voči nemu už v blízkej budúcnosti sformovala vnútorná opozícia. Jeho prípadný pád, ako sa to stalo dvakrát Mečiarovi, by obdobne viedol k ešte väčšiemu rozkolísaniu politickej scény. Matovič by pokračoval vo svojej teatrálnosti a útočnosti, ako Mečiar by sa mohol vrátiť v ešte väčšej sile. Alebo sa konečne Matovič umúdri? Na jeseň sa dočkáme odpovede.
Slovensko proste čaká ťažká jeseň. Snažme sa všetci, aby sme ju prežili čo s najmenšími škrabancami.